reklama

Neobycajne obycajné dni-pokracovanie

Už to nemohla vydržať. Žalúdok sa jej dvíhal, bola zhrozená a sklamaná z celého dňa a k tomu ešte ten vlak. Šiel ako nadrogovaný hádzalo s ňou do každej strany.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 No katastrofa. Vo vlaku stretla známeho, tak spolu zašli na pivo. Dana poznala ešte zo školy, bol jej spolužiak. Rozprávali sa, kto sa ako má , kde kto pracuje a samé obohraté témy , ktoré sa niekedy opakovali niekoľko krát denne. Posedeli asi pol hodiny, potom sa Rebeka vybrala domov. Doma si zapálila cigaretu, osprchovala sa , upravila a šla späť

do krčmy, ako pravidelne každý večer. V krčme sa nič zaujímavého nedialo, tak sa opila a šla domov spať. Ráno vstala skoro aby navštívila najlepšiu kamarátku Lenu. Lenu poznala v podstate od malička. Spolu chodili aj na základnú, aj na strednú školu. Raz boli na opekačke , inokedy na diskotéke. Prežili spolu veľa pekných chvíľ. Napríklad nikdy nechápali, že začali piť narovnako ,ale nikdy neboli opité obe. Nejako sa to vždy samo zariadilo, že buď viedla Lena Rebeku ,alebo naopak. Na Lene nebolo nikdy vidieť že je nacinganá pokiaľ sa nepostavila . Raz sa tak postavila ,spadla rovno medzi stoly ako lata a Rebeka ju musela ťahať domov. Bolo to dosť problematické, pretože Lena bola od nej o dve hlavy vyššia. Rebeka k nej chodila iba keď Lenina mama bola v práci. Lenina mama mala divnú povahu. Niekedy mala Rebeku rada , sama ju pozvala na kávu a rozprávala veselé, aj smutné historky. Vtedy bola fajn, no inokedy si zas myslela, že Rebeka kazí jej dcéru, tak tam radšej poobede nechodila. Dnes si chcela odpísať nejakú adresu školy, kam by si mohla poslať prihlášku ešte tento rok. Popri tom si dali kávu, zapálili si a Rebeka odišla na vlak do práce. Keď vystúpila z vlaku stretla kamarátku Elu z kaderníctva. Ela bola Rebekina „ osobná“ kaderníčka a tiež spoločníčka „alkoholového utápania smútku“.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Ahoj“ pozdravila Elu. Ela prešla cez cestu k nej: „ No čau, kam si sa vybrala?“ spýtala sa. „ Do roboty“ odpovedala Rebeka chrapľavo a   znechutene. „A čo máš s hlasivkami? Máš hlas ako pokazený zvon“ zaškerila sa Ela. Rebeka vysvetlila, že ako sa zobudila nemôže rozprávať a lezie jej to na nervy. “ No dobre, strašne sa ponáhľam tak sa potom za mnou zastav do práce“ dodala Ela. „ Vypijem niečo a som u teba“ zasmiala sa a náhlila sa na terasu malej cukrárne ako každý deň. Chvíľu pozorovala bláznivo uponáhľaných ľudí. Všímala si výraz tváre, ich správanie a snažila sa ich detailne skúmať. Potom si predstavovala, na čo kto asi myslí. Robila to pri každom stretnutí nejakého človeka. Raz sa ponáhľala z práce a počula nejaké dievča, ako hovorí o svojej novej práci, že je to v Trenčíne, bude lepiť topánky a plat je 7 tisíc korún. Náhodou sa s ňou Rebeka stretla na autobusovej zastávke. Dievča ju poprosilo o cigaretu. Rebeka jej hneď zopakovala, čo počula .Dievča bolo z toho trochu zmätené, ale Rebeke sa to stávalo často. Vlastne asi bola na to hrdá. Vždy sa jej páči prekvapený výraz tváre , keď niečo také niekomu povedala. Zamyslela sa   dopila sprite a o chvíľu bola v kaderníctve. Ela jej vyrozprávala, že už 3 týždne nevidela priateľa, pretože má doma muža. Elin muž bol väčšinou na služobnej ceste. Ela bola vydatá , ale z mužom si nerozumela , preto si našla priateľa. Dohodli sa na stretnutí v blízkej dobe, ešte si spolu zapálili a Rebeka už bežala do práce. Cestou natrafila na ožratého potetovaného chlapa, ktorý vykrikoval na ľudí. Keď sa k nemu priblížila, zreval na ňu: „ Čo sa bojíš“! Rebeka len pokrútila hlavou a obišla ho. V práci sa nudila. Vždy pomohla aj kuchárke, lebo toho mala veľa a času jej vedúca dala málo na prípravu jedál. „ Zasa tie sprosté obedy“ pomyslela si. Rebeka pracovala v reštaurácii. V poslednom čase bola neustále unavená a ospalá. Jediné na čo sa vždy tešila bol mladý muž, inžinier, ktorý tiež chodil na obedy. Nebol to žiadny model, bol to obyčajný sympatický, príjemný , úprimný chalan a vyžarovala z neho dôvera.   Bol   plamienkom, ktorý zahreje aby sa človek nepodchladil. Mal rozumné názory a nenormálne upokojujúci hlas. Vždy, keď bolo Rebeke najhoršie, dokázal ju povzbudiť. Sem tam, keď prišiel sám ,tak sa spolu naobedovali. Bolo približne 12.30 a Rebeka už netrpezlivo čakala na Sebastiána. Vždy keď prišiel, v očiach jej zablyšťalo a pôsobila  trochu zmätene, lebo aj keď to tak možno nevyzeralo , v postate sa dosť hanbila. Dnes si k nemu na chvíľku prisadla, mohla len ak vedúca odišla. Hneď ho provokovala: „ dnes vyzeráš sexi a aké kraťasky nebojíš sa , že ti niečo urobím“? Sebastián ju podpichol tiež: „ zajtra si oblečiem kratšie ak sa ti to páči“. „

Svetlana Jankovičová

Svetlana Jankovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  79
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek, ktorý vyžaduje úprimnosť, bez ohľadu na to, o čo ide. Zoznam autorových rubrík:  poéziaprózačlánokpoezia pre detiSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu