Výskumník Fecher: COVID-19 môže pomôcť vede akceptovať komplexnosť

Myslíš si, že vedci zatiaľ neakceptovali komplexnosť? 

Podľa môjho názoru my výskumníci sa vyhýbame komplexnosti, keď pristupujeme ku problémom. Komplexné problémy, ako napríklad Covid-19, majú mnoho premenných, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Vyžadujú si interdisciplinárnu perspektívu. Napriek tomu, keď pristupujeme k problému, obvykle sa naň pozeráme len z pohľadu našej disciplíny.

Čo to znamená?

Naše publikácie sú obvykle zamerané len na jednu disciplínu a sú recenzované výskumníkmi len z jednej disciplíny. Naša kariéra a často aj rozhodnutia o financovaní vedy sa tiež točia okolo jednej disciplíny. Napriek tomu je interdisciplinárna spolupráca základom riešenia komplexných problémov. Zachádza to ešte ďalej, spôsob akým komunikujeme je ďalším príkladom toho, ako sa vyhýbame komplexnosti. 

Je ironické, že výskumníci vynašli internet a zároveň bojujú s tým, aby ho využili čo najlepšie na skvalitnenie svojho výskumu. 

Môžeš uviesť konkrétny príklad?

Ak sa pozrieš na metriky, ktoré sú pre výskumníkov dôležité, ako napríklad h-index (Hirschov index) alebo faktor dopadu, veľmi sa držia odkazov v článkoch. Náš komunikačný systém je zameraný na publikáciu článkov aj napriek tomu, že mnohé z týchto článkov nikdy nikto nečíta, dokonca ani naši kolegovia. Napríklad v sociológii a ekonómii, 30% článkov nie je nikdy citovaných päť rokov po ich publikácii. 

Aké dôsledky vyplývajú z prílišného sústredenia sa na recenzované články?

Tým, že sa pridržiavame recenzovaných článkov ako jediného formátu vedeckej komunikácie, negujeme iné relevantné vedecké výstupy, ktoré sú možno o čosi rýchlejšie a možno majú inú kapacitu prenosu vedomostí. Napríklad kód alebo dáta obvykle nie sú zdieľané, pretože sú považované za hrubé zdroje článkov.

Prečo sa to deje?

Súvisí to s tým, ako pristupujeme ku problému, kde negujeme komplexnosť. Nerozprávame sa s ostatnými relevantnými disciplínami, keď sa snažíme pochopiť problém. Ďalším problémom je spôsob komunikácie, ktorý používame. Ten sa obvykle pridržiava formátu, ktorý je schopný preniesť len určitú formu poznatkov, a ktorý je v mnohom už zastaralý. Je ironické, že výskumníci vynašli internet a zároveň bojujú s tým, aby ho využili čo najlepšie na skvalitnenie svojho výskumu. Zároveň, keď prinášame riešenia predpokladáme, že existuje len jediná verejnosť, ktorú sa snažíme osloviť. Namiesto toho z akademických poznatkov ťažia mnohé zúčastnené strany.

Čo tým myslíš?

Napríklad politici chápu a používajú vedecké poznatky veľmi odlišne, než napríklad doktor alebo širšia verejnosť. Myslím si, že negujeme komplexnosť keď berieme pozornosť ako zástupcu relevantnosti. To znamená, že vedúci inštitúcií považujú za veľmi dobré, keď sa o nich alebo ich inštitúcii objaví článok v popredných novinách. Ale to nevyhnutne nevypovedá veľa o relevancii ich výskumu pre spoločnosť.

Benedikt Fecher: Vedúci výskumného programu Poznatky a spoločnosť na Inštitúte Alexandra von Humboldta pre internet a spoločnosť (zdroj: Ralf Rebmann)

Ako sa meria sociálny dopad výskumníkov?

Ak sa pozrieme na to, aké metódy hodnotenia používame na odmeňovanie sociálnej angažovanosti, ktorú výskumníci praktizujú, narazíme na nové metriky ako Altmetrické skóre pozornosti. Tieto skóre počítajú koľkokrát bol výstup vášho výskumu zdieľaný cez sociálne médiá. Tieto skóre merajú len online pozornosť. Nevypovedajú veľa o spoločenskej relevantnosti výskumu.

Ako môže COVID-19 pandémia pomôcť vede akceptovať komplexnosť?

COVID-19 je rozhodne komplexný problém. Má mnoho rôznych premenných a je komplexný, pretože si vyžaduje odborné poznatky z mnohých odborov. V súčasnosti je výzvou pre spoločenské inštitúcie, vrátane vedeckých a vzdelávacích inštitúcií, keďže museli byť v mnohých krajinách zatvorené. Pozitívny aspekt však vidím v tom, že sa teraz začíname sústreďovať na komplexnosť.

Ako pristupujú vedci ku komplexnosti počas krízy spôsobenej koronavírusom?

Napríklad tým, že výskumníci zdieľajú svoje poznatky naprieč disciplínami, uverejňujú predtlač a zdieľajú svoje dáta o COVID-19. V takýchto momentoch extrémneho stresu pracujú vedci spolu naprieč disciplínami. Obchádzajú zastaralý systém publikovania odborných časopisov a zapájajú sa do rôznych iných komunikácií. Rozsah zapojenia je veľmi široký: výskumníci radia vládam, vyrábajú podcasty, poskytujú rozhovory žurnalistom alebo používajú sociálne médiá, aby komunikovali svoje myšlienky. 

Čo by si odporúčal verejnosti ako rozlišovať medzi faktami o COVID-19 a dezinformáciami a falošnými správami? Ako máme pristupovať k tomu množstvu informácií, ktoré dnes dostávame?

Ja som zameraný len na výskum a ako sa výskum šíri. Nie som odborník na médiá. Nemám odborné poznatky na to, aby som sa vyjadril, kde sú dôveryhodné informácie.

Čo robiť keď rôzne úrady a experti navrhujú rôzne spôsoby predchádzania šírenia koronavírusu? Na základe ktorého názoru konať?

To je typická dilema expertov, keď jeden expert hovorí niečo a iný expert hovorí niečo iné. Kvalitné médiá sú pre mňa určitým druhom sprostredkovanej dôvery, keďže osobne prirodzene nemôžem pochopiť, čo je napísané v týchto vedeckých článkoch o COVID-19. Moja stratégia je hľadať dôveryhodné zdroje a tými sú často verejné inštitúcie, aspoň v Nemecku je to tak. Nemusí to tak byť v každom štáte. 

Takže momentálne veríš médiám a verejným inštitúciám?

Áno. Myslím si, že médiá by mohli vyťažiť z krízy spôsobenej COVID-19, pretože ľudia sa teraz, dúfam, sústredia viac na kvalitnú žurnalistiku, aby boli informovaní a nebudú čítať až toľko falošných správ. Národné vysielanie má momentálne v Nemecku po dlhej dobe najvyššiu sledovanosť.

Aký dopad bude podľa teba mať COVID-19 pandémia na našu spoločnosť? 

V posledných dňoch sa spomínajú tri scenáre. Prvý scenár je, že po kríze spôsobenou COVID-19 bude život pokračovať tak ako pred tým. Všetko ostane viac menej také, ako to bolo pred tým. Druhý scenár je, že inštitucionálne zlyhania povedú k väčším autoritatívnym tendenciám. Tretí je, že nastane úplný chaos. Úplný chaos nie je relevantnou možnosťou a väčšina ľudí sa zhodne na tom, že to bude niečo medzi prvým a druhým scenárom.

Aký druh autoritatívnych tendencií máš na mysli? 

Druhý scenár vychádza z predpokladu inštitucionálneho zlyhania, ktoré môže byť hybnou silou autoritatívnych opatrení. Pre tento predpoklad existujú dôkazy. V Nemecku už teraz zažívame, že nesmieme ísť von, a nesmieme sa stretávať s viac ako dvomi osobami. Nemôžeme lietať mimo hranice štátu. Tieto opatrenia môžu byť nevyhnutné teraz, ale pred mesiacom boli nemysliteľné a rozhodne sa jedná o autoritatívne opatrenia. Myslím si, že to aj do určitej miery ostane.

Veda, ako spoločenská inštitúcia, spolu s médiami, sú veľmi dôležité pre deliberatívne demokracie. Nemusíme sa stať viac autoritatívnymi. Môžeme sa stať viac otvorenými a liberálnymi.

Slovenský parlament prijal zákon, ktorý štátu dovoľuje použiť údaje telekomunikačných spoločností, aby sledovali pohyb osôb, ktoré sú infikované koronavírusom, aby sa zaistilo, či dodržiavajú pravidlá karantény. Aký je na to tvoj názor?

Toto je ďalší príklad autoritatívneho opatrenia. Sledovanie osobných údajov, aby sa zistil pohyb, bolo pred mesiacom alebo dvomi úplne nemysliteľné. Porušuje to osobnú slobodu občanov v demokraciách. Aj keď sa to v dnešnej dobe krízy zdá byť potrebné, musíme pracovať na tom, aby sa tieto opatrenia po kríze nestali permanentnými.

Čo sa týka druhého scenáru, je niečo, čo s tým vedci môžu urobiť?

Samozrejme, vedci sú veľmi dôležití. Je dôležité pracovať na pozitívnych scenároch budúcnosti a dať perspektívu tomu, čo sa z toho môžeme naučiť. Musíme myslieť na to, čo sa z krízy môžeme naučiť. Musíme myslieť na to, ako môžeme zmeniť vedecký systém. Ako začleniť viac spolupráce a komunikácie. Z krízy musíme vyjsť silnejší. 

Čo môže prepuknutie COVID-19 pandémie znamenať pre vedu z dlhodobého hľadiska?

Z tejto krízy sa môžeme naučiť, že potrebujeme otvorenú vedu. To znamená, že potrebujeme prístup k výsledkom výskumu. Články musia byť prístupné a ľahko dohľadateľné. To znamená, že tiež zverejňujeme dáta, aby ostatní mohli replikovať výsledky, aby zistili, či sú správne alebo nie. Potrebujeme komunikovať naše výsledky verejnosti. Veda, ako spoločenská inštitúcia, spolu s médiami, sú veľmi dôležité pre deliberatívne demokracie. Nemusíme sa stať viac autoritatívnymi. Môžeme sa stať viac otvorenými a liberálnymi.

Čo presne znamená otvorená veda? 

No, za prvé si myslím, že otvorená veda je režim vedy, ktorý maximálne využíva digitálnu technológiu. Dostupné nástroje využíva do maximálnej možnej miery. Existuje aj veľmi politické chápanie otvorenej vedy. Niektorí ľudia hovoria, že všetky články majú byť otvorené, a že vydavateľstvo Elsevier zarába príliš veľa z publikovania vedeckých poznatkov, čo je pravda. Ale myslím si, že otvorená veda je najlepší možný spôsob využívania elektronických nástrojov pre tvorbu vedeckej hodnoty. Zahŕňa to prístup k výstupom, priehľadnosť výsledkov a sociálnu inklúziu alebo komunikáciu výsledkov verejnosti.

Ako výskumníci sme veľmi dobrí v tom, že analyzujeme minulosť a hľadáme jej zmysel, a zároveň kritizujeme súčasnosť. Musíme sa ale sústrediť aj na budúcnosť.

Myslíš si, že COVID 19 pandémia bude mať pozitívny dopad na otvorenú vedu?

Som si 100% istý, že COVID-19 bude mať pozitívny dopad na otvorenú vedu. Teraz ľudia môžu vidieť, že nemôžeme čakať dva roky na recenziu vo vedeckých časopisoch. Ľudia tiež môžu vidieť, že nezáleží len na článkoch ale aj na údajoch. Rovnako ľudia teraz chápu, že vedci sa musia zmysluplne angažovať s verejnosťou. 

Na blogu Elephantinthelab.org si písal o tom ako COVID-19 môže byť podnetom pre spoluprácu vo vede a začínate so špeciálnou sériou o COVID-19. Prečo?

Myslím, že je to našou úlohou a povinnosťou. Ostatní výskumníci by sa tiež mali zamyslieť nad tým, ako môžu prispieť riešeniu krízy.

Čo by to mohlo byť?

Ako výskumníci sme veľmi dobrí v tom, že analyzujeme minulosť a hľadáme jej zmysel, a zároveň kritizujeme súčasnosť. Musíme sa ale sústrediť aj na budúcnosť. Po kríze by sme sa mali zamyslieť nad novými organizačnými typmi výskumu, ktoré sú schopné akceptovať komplexnosť a poskytnúť najlepšie možné scenáre budúcnosti. Univerzity to nedokážu. Sú na to príliš byrokratické a príliš pomalé. Aj napriek tomu však ich existencia má zmysel. Myslím si, že potrebujeme nový typ organizácie, ktorý stojí medzi vedou a spoločnosťou. 

Aká je momentálne situácia na tvojom inštitúte? A v tvojom meste?

Náš inštitút nám povolil prácu z domu. Je zaujímavé, že mnoho z mojich kolegov je viac produktívnych než predtým, pretože nemusia chodiť na príšerné a často zbytočné porady a nemusia prezentovať tú istú prednášku na rôznych konferenciách. Žijem v Berlíne a tu nikto nechodí von, ak im netreba nakúpiť. Sociálne dištancovanie na verejnosti a potom dobré socializovanie na diaľku v pracovnom živote prostredníctvom technológií a internetu sú veľmi zaujímavé. Vďaka tejto situácii som teraz videl obývačky všetkých mojich kolegov.

Bojíš sa, že sa môžeš nakaziť vírusom COVID-19 a dôveruješ nemeckému zdravotnému systému?

Dosť sa bojím o starších spoluobčanov, akými sú moji rodičia alebo starí rodičia. Vo všeobecnosti dôverujem nemeckému zdravotnému systému.