Prečo sa ten študent upálil, Pochodeň č. 1

Vo svojom kabáte zanechal listpodpísaný "Pochodeň číslo 1". „Vzhľadom k tomu, že sa naše národyocitli na okraji beznádeje, rozhodli sme sa vyjadriť svoj protest aprebudiť ľud tejto krajiny následujúcim spôsobom. ...,“ napísal vliste. Palacha nasledovali ďalšie mladé pochodne: Josef Hlavatý,Miroslav Malinka, Blanka Nacházelová, Evžen Plocek, Jan Zajíc.

Jeho pohreb, konaný 25. 1.1969 v Prahe, sa stal celonárodnouprotiokupačnou manifestáciou. Pre totalitný režim predstavoval JanPalach trvalú výčitku. Jeho pozostatky boli pochované na pražskomcintoríne. O štyri roky neskôr boli tajne policajne exhumované,spopolnené a urna uložená na cintoríne v rodnej obci. Po Nežnejrevolúcii bola naspäť prenesená do pôvodného hrobu na pražskýchOlšanoch. Palachove hroby boli roky tichými miestami demonštrácií protiokupácii a prosovietskej normalizácii. K najtvrdším zásahom protidemonštrantom došlo v januári 1989, kedy počas "Palachovho týždňa"boli proti po slobode túžiacim ľuďom nasadená SNB, pohotovostný pluk"bicie komando", Ľudové milície, a s nimi osvedčené vodné delá, obrnenéautá, psy, slzný plyn. Do vtedajšej Husákovej komunistickej stranyvstúpili alebo boli jej členmi ľudia,ktorí nám vládnu. Bezhodnotoví neoboľševici, ktorí si November ´89nevšimli. Vždy sa viezli po výhodách moci a dnes sa vezú po prínosochponovembrovej slobody.

Paradoxne možno o Palachovi vie viac mladých ľudí v zahraničí, kde nesie niekoľko študentských združení jeho meno. Na Facebookumá viac ako 1.900 priateľov z celého sveta. Jan Palach a ďalšie obetežijú, žijú v nás, v ľuďoch slobody. Sú trvalou výzvou k občianskejangažovanosti.