Sloboda je stav, kedy nie sú právajednotlivca na vlastníctvo samého seba a vlastnícke práva porušované. Prípadnéobmedzenie zábavy mladých ľudí je nezmyselné a porušujúce slobodu. Úlohouštátu je chrániť naše práva, a nie sa nám pliesť do osobného života. Zábavaje výhradne súkromnou záležitosťou, do ktorej nemajú politici zasahovať. Jeneprijateľné, aby boli ľudia šikanovaní a trestaní v prípade, ženikomu inému neprivodili preukázateľnú ujmu. Žiadne správanie nemá byťzakázané, pokiaľ nepredstavuje fyzické napadnutie druhej osoby alebo jejmajetku. Nočné zabávanie nie je priestupkom ani zločinom. Ešte si pamätáme časykomunistického režimu, kedy na všetko dozerala všadeprítomná násilná autoritaštátu. Nie je to tak dávno, čo minulá poľská vláda aj s podporou verejnejmienky prikázala študentom nosiť uniformy, chcela zakázať používanie mobilov anočné vychádzanie bez doprovodu dospelej osoby. Prehnané túžby politikov popaternalizme nadobúdajú bledočervené formy regulovania ľudských životov. Ľudiasú vedení k tomu, aby verili, že politici sa vždy postarajú o ichproblémy a utíšia ich nespokojnosť. Pripravovaný zákon by viedol k nárastumoci štátu, k rozsiahlejšiemu špehovaniu a riadeniu životov ľudí. Pretoodmietam akékoľvek štátne šikanovanie, trestanie a obmedzovanie mladých ľudíz dôvodu nočného zabávania. Nemožno všeobecne na mládež nazerať ako nanezodpovedné bytosti a urážlivým spôsobom rodinu degradovať na realizátoraštátnych príkazov.
Ešte absurdnejším je možný vznik Dozornéhoúradu na ochranu detí a mládeže. V demokratickej spoločnosti jeneprijateľné, aby úradníci alebo politikmi určená skupina ľudí za peniazedaňových poplatníkov diktovali, akým spôsobom a kedy sa má mládež zabávať.Politici by sa nemali stavať do úlohy falošných moralistov a zbytočne obmedzovaťslobodnú voľbu ľudí ako naložiť s vlastnými životmi. Zodpovednosť za výchovumládeže má predovšetkým rodina. Štátne zásahy do rodiny sú kontroverznéa urážajúce. Ak sú rodičia aj samotné deti odstránené z poprednejpozície a štát začne rozhodovať za nich, rodina upadá. Čím viac štátzasahuje do fungovania spoločnosti, tým viac korumpuje naše zmýšľanie.
Aj keď predkladateľov návrhu možno vedúdobré úmysly, forma, ktorú zvolili, je neprijateľná. Ak to politici myslias morálkou spoločnosti vážne, mali by začať sami od seba a byť maximálne ukážkovýmpríkladom. Tam ich úloha moralizátorov začína aj končí.
Richard Švihura
