Na Slovensku sú ľavicové politické strany, ktoré si želajú „sociálnu spravodlivosť“ s obrovskou mierou sociálnych výhod a vyspelú ekonomiku, teda veci, ktoré sa navzájom vylučujú. Bol by som naivný, keby som sa domnieval, že socialistickí inžinieri či populisti v podmienkach silného etatistického štátu udržia výkonnú ekonomiku a nastane nevídaný rast prosperity. Antiliberálny štát im však všetkým slúžil a slúži - triednym záujmom, záujmom vyvolených, nadradenej rase alebo politickým stranám či hnutiam. Antiliberálna politika je politikou pošľapávania po vlastníckych právach. Súkromné vlastníctvo však natrvalo nedokázali zrušiť ani nepriateľské postoje politických vládcov, ani potieranie pseudomoralistov, ani nenávisť davov hlboko zakorenená v závistlivých inštinktoch.
Úlohou liberálneho systému je vytváranie vhodných podmienok pre slobodné konanie ľudí. Výsledkom liberálnej transformácie je minimálny štát, ktorý je garantom rastúcej slobody a zodpovednosti občanov. Princípy ekonomickej slobody sú najlepšie uplatniteľné v podmienkach hospodárskeho liberalizmu, ktorý stojí na rešpekte k vlastníctvu a stanoveným pravidlám. Štátom vytvorené podmienky majú jednotlivca aktivizovať a nie z neho urobiť pasívnu obeť podpornej politiky. Problémy nespôsobuje „neviditeľná ruka trhu“, ktorá v štátom regulovaných odvetviach nemala ešte možnosť naplno prejaviť svoje pozitíva, ale sklamali vládne koncepcie. Podstatou ekonomických problémov je predchádzajúce obdobie socializmu a komunizmu, neuskutočnenie alebo nedokončenie zmysluplných reforiem. Cieľom protrhových reforiem je práve vymanenie sa spod následkov bývalého politického režimu. Nedostatočné presadzovanie liberálnych prístupov, polovičatosť riešení a politikárčenie dlhé roky tiež bránili tomu, aby sa kvalita života rýchlejšie približovala úrovni vyspelých krajín.
Tam, kde sa socialistami toľko odmietaný kapitalizmus aspoň sčasti presadil, priniesol najväčší materiálny prospech v celých dejinách. Úspech v boji proti chudobe je najväčším triumfom liberalizmu. V slobodnej krajine je aj obrovský priestor pre dobrovoľnú solidaritu. Najslobodnejšie krajiny majú zároveň najvyššiu úroveň a rast produkcie, najvyššiu mieru ľudského rozvoja, najvyššiu priemernú dĺžku života obyvateľov, najnižšiu mieru chudoby a korupcie. Kapitalizmus je jediné uskutočniteľné usporiadanie spoločenských vzťahov v ľudskej spoločnosti založenej na deľbe práce a poznania. Napríklad vďaka veľkolepým liberálnym reformám na Novom Zélande či zníženiu daní v Írsku sa tieto krajiny, s pôvodne vysokou mierou prerozdeľovania, zaradili medzi najvyspelejšie krajiny sveta. Preto je sloboda cestou, ktorou by sme mali kráčať. (príspevok je po rokoch upravený, pôvodný text uverejnil aj denník SME pred voľbami 2002)
