Brigitte Bardot - Neviem co presne sa teraz v mediach deje, ale ono je to najskor taka ta komercna pliaga, co nas napada z kazdej strany pri kazdom vyroci, ci oslave alebo popripade mimoriadnom jubileu viac ci menej znamej osoby, ci udalosti. Tento rok a prave v tomto obdobi oslavuje svoje narodeniny Madame Bardot. Zena, ktoru pozna kazdy, temer v kazdom kute sveta o nej poculi alebo na nu spominaju. Dievcina, ktora s pomocou blondavej hrivy a hrubkou ciernej linky pretransformovala nadobro image zeny na zenu – divu (ci nase zname femme fatale) . Bolo to s mnozstvom chlapov, spievalo, hralo a dnes? Nie, jej sucasnej podobe sa nechcem venovat a ak chcete, tak si ju vygooglite, ja sa vsak radsej pozeram na tie fotky zo sweet 60’s. Akokolvek, madame Bardot je evidentne ukaz hodny napodobenia a kopirovania, ktore nikdy neomrzi ani nevybledne (ani v cierno-bielom formate). Po jej pozach siahaju svetozname modelky, po jej image sliapu vychadzajuce hviezdicky nielen francuzskeho povodu. Dostali sme sa do doby, v ktorej overene recepty funguju zarucene a cloveku sa neprejedia? Alebo len prichadzame do obdobia, kedy je kreativita na utlme? Podla mojho nazoru, zarucene ani jedna z tychto variant a to preto, ze hviezdy boli a budu a kreativni ludia kracaju po uliciach a v masach usiluju o uznanie. Na madame Bardot musi byt nieco viac. Snad tym prelomom, ktory zaznamenala a ktory i my, co nemame so sweet 60’s absolutne nic docinenia (okrem faktu, ze je to desatrocie narodenia nasich rodicov) vnimame a sme s nim plne uzrozumeni.
Za jedno vsak Brigitte dakujem – opustila Serga Gainsbourga. Jedinecneho, uzasneho umelca a ojedinelu osobnost. Sice ho nachvilu zlomila, ale chudak aspon napisal ”Initials B.B” ako sladku pomstu (alebo poctu?). Pre vsetkych, ktory netusia o kom hovorim, odporucam hladat a nachadzat, pretoze cast francuzskej hudobnej i filmovej tvorby spojena s menom Serge Gainsbourg je nenapodobitelna a stoji za okusenie (aj zamilovanie). Na celej story je najkrajsie druhe dejstvo a to, ze dierocku, ktoru prekrasna a zmyselna Brigitte zanechala v Sergovom srdiecku a na jeho egu prisla zaplatat a odstranit mala nadherna Anglicanka menom Jane Birkin.
Jane Birkin - Slecna prichadzajuca do Pariza natocit film bez akejkolvek znalosti jazyka, s dietatom a rozvodom na krku, ale s neuveritelnou davkou odvahy, trufalosti a nevinnej drzosti. Ak ste kedy videli ako to ziena vyzera, viete presne o com hovorim. Prisla, videla a zostala, az doteraz. Nemam v umysle venovat sa tomu co vsetko ma na svedomi, to si clovek lahko vyhlada a nie je toho malo, mna inspiruje skor jej prinos a obraz, ktory premna reprezentuje. Jedna mala Anglicanka prisla do Francuzska, aby vsetko obratila naruby a stala sa skutocnou ikonou. Kto z vas este nepocul o Birkin bag of Hermes ? Kto nepozna melodiu « Je t’aime, moi non plus » ? Bez make upu, velkych prs a ostatnych znakov, ktore prisluchali madame Bardot ako ikone, ju dokonale a s prehladom pretromfla. A este k tomu ziskala pana Serga na sladkych 14 rokov pre seba a dovolim si tvrdit, ze bez Jane Serge uz nebol kompletny.
Tento duel dvoch nadhernych a talentovanych zien vo francuzskej kinematografii i srdci velkej hviezdy ani nemusel skoncit vitazom. Cesty sa rozisli a bojovalo sa na oddelenych frontoch. Co ma vsak zaraza je, ze aj napriek tomu, ze vo francuzskych mediach je dodnes Bardot prezentovana ako symbol krasy, zmyselnosti a ideal zeny, vacsina Francuzok v konecnom dosledku prebrala skor image podobny Jane Birkin. Prirodzenost v kazdom smere, krasa bez viditelnej namahy, nevinna drzost a trefny humor.
V tejto krajine aj napriek tomu, ze je jednou z metrolol mody a kozmetiky, licidla na dracku nejdu,teda aspon nie tie rozoznatelne volnym okom . Ani nespominajuc farbu na vlasy, aby ste stretli slecnu s cervenymi vlasmi bolo by tu treba GPS. Existuju medzi nimi aj iste spolocne znaky a vsetky sa daju sa rozdelit do niekolkych typov, ktore sa nasledne rozvetvuju vdaka vekovym kategoriam. Ony sice vyzeraju nedbalo, ale nedbalost je posledna vec, o ktoru by dbali. Francuzsky “glamour” podla mojho nazoru spociva v tom, ze vsetky vyzeraju dokonale vytvarajuc sucasne dojem, ze cele to ich dielo nevyzadovalo viac nez 5 minut. To je skor uznanie, nez vycitka, aj ked, aby som prilis nezovseobecnovala, pravdou zostava, ze nejde o znak aplikovatelny na vsetky, aby mi nebolo vycitane, zdielam len poznatky nadobudnute v Parizi, zbytok Francuzkej republiky premna zostava nadalej neprebadany.
Dalsim podstatnym a snad uz i otrepanym bodom sprevadzajucim tuto temu je “le noir”. Cierna farba v tejto krajine proste vedie, i ked nie az tak velmi ako to sladko svojho casu zvelicovala Halina Pawlovska, ale je vsadepritomna a obcas mam pocit, ze aby sa tie zeny citili dobre musia mat minimalne cierne gatky, inak by neboli kompletne. Nejde vzdy len o cierny celok, skor o zahrnutie ciernej farby do odevu idealnym sposobom. Vedia z tejto farby vydrat maximum a spravit z nej kralovnu stylu a elegancie bez toho, aby niekomu co i len napadla zmienka o fadnosti. Obliekaju su jednoducho, az je to miestami smiesne, ale ta zmes co maju na sebe proste ladi a vytvara komplex v dokonalom sulade.
A zmienka ku ich attitude – flirtovanie je v tejto krajine cimsi, co je verejne zname, uzivane a aplikovane v kazdej situacii avsak zachovavajuc si dekor vkusu, vhodnosti a akejsi tajomnosti v kazdom smere. Ono uz za dob Marie Antoinetty islo o umenie a to sa evidentne prenieslo aj do sucasneho postoja zien a zienok. Svojou jednoduchostou, plachostou a tajomnostou navonok vytvaraju okolo seba aureolu tuzby a obdivu. Zas a znova, nevedia to vsetky, ale ovlada to take mnozstvo zien, ze sa cudzinky o svojich chlapov i dnes trasu. Je v nich proste nieco jedinecne a neopakovatelne. Nie su tlste, nie su nicim specialne, ani vynimocne krasne. Ved kolko super modeliek francuzskeho povodu na svete pozname ? Maju vsak ten zvlastny « gen » umoznujuci ocarit bez sebemensej namahy a zaujat i nedbanlivym pristupom.
Farbit si vlasy uz teda nemam v zaujme, na oci pouzivam len ciernu ceruzku a podpatky nosim len z nutnosti v praci. Tuzba podobat sa im ? Ani nie, aj tak mi ten gen chyba, skor tuzba prechadzat po ulici bez vyrusenia a bez nutnosti odpovedat na otazky tykajuce sa mojho povodu. Ja som teda nikdy extra trieda absolutne nebola, ani nebudem, ale drahi moji, v Parizi sa dievca z Vychodu proste pozna a ani parizske tajne umenia prosti nam nestacia.
