« Juste pour rire » Francka Dubosca a Stephana Rousseaua je obrovska a velmi dobre propagovana revue a toho dna bol na programe akysi druh predpremiery tejto show pod vedenim 2 velmi znamych komikov, francuzsko-kanadskeho novo vytvoreneho dua. Meno Franck Dubosc je vo Francuzsku abnormalne zname, pokial ste frankofonny a mate radi french humour, tak treba vyhladat. Akokolvek, spat k danej revue.
Prvym zarazajucim faktorom pre mna bolo, ze televizna premiera bola vlastne i premierou realnou a tak kazdy kto si kedy chcel na dane predstavenie kupit listok, vlastne uz nemusel, stacilo pozriet si v telke premieru. Vyznam ? Neviem, nerozumiem tejto obchodnej politike. Pri predstave, ze sa dane predstavenie bude hravat do konca decembra v sale s niekolko tisicovou kapacitou mi pride divne davat to hned v prvy vecer v prime time na jednom z najsledovanejsich kanalov. Snad ako inspiraciu na darcek pre rodinnych prislusnikov ? Alebo ako pokusenie prist a vypocut si na vlastne usi ci budu rovnake vtipy ako prvy vecer opakovat vi ten, na ktory si prave vy kupite pomerne drahy listok ? Pre mna pomerne zvlastny postup, ale aj tak sa to pravdepodobne da robit.
Principom celej show boli menej ci viac navazujuce sketche niekolkych znamych francuzskych i kanadskych komikov samostatne i spolu so slavnymi hostitelmi. Je potreba pripomenut, ze vsetci zucastneni su komici vo Francuzsku velmi oblubeni, majuci vlastne celovecerne one man shows uz dlhsiu dobu. Uspech zaruceny ? Nebola by som si tym tak ista. Povab celovecernej show jednoho komika spociva v tom, ze objavite jeho humor a sledujete ho vyvijat sa a gradovat, pricom pokial ho vidite robit len umely, z kontextu vytrhnuty sketch trvajuci len niekolko minut, efekt sa pomaly, ale iste straca. Komercny tah to bol pekny, kedze mat komikov velkeho rangu naraz na jednom javisku sa nestava zas az tak casto, ale ak im date len minimalny priestor, vysledok nemusi byt zaruceny.
Nasledne by som chcela definovat i niekolko zakladnych znakov francuzskeho komika. Hned na zaciatok pripominam, ze som velky fanusik francuzskeho humoru a povazujem ho za nenapodobitelny, ale som i objektivny kritik a neda mi niektore veci nespomenut. Tak hned na zaciatok – vsetci kricia. Nie som si ista ci sa v poslednych rokoch z kriku, priam az vresku stal tak vyrazny fenomen, faktom vsak ostava, ze vsetkeho vela skodi a na dosiahnutie dramatickeho efektu v obrovskom sale, kde je vytvorenie intimneho spojenia s publikom v priebehu niekolkych minut priam nemozne, to proste nie je potrebne a len prilis to podtrhuje prilisnu snahu umelca o dobre vykonane dielo.
Kedze sa v kazdom pripade jednalo o velke hviezdy, mali snad potrebu svorne prezradit nieco viac o sebe svojim fanusikom, a tou informaciou sa v ten vecer stal ich vek. Vtipky tipu “nebudete mi to verit, ale ja mam naozaj uz 36…” mi prisli nepotrebne a doslova otrepane. Spolocnym znakom tychto milych vtipnych ludi ziviacich sa humorom bol aj odev, vo Francuzsku ma uz i nazov, a to “ costume de comique”, ide pravdepodobne o oficialne schvalenu uniformu komikov, ktoru sa vsetci spolocne snazia dodrziavat, a tou je cokolvek v ciernej farbe. Ano, je to farba slusiva, elegantna, maskujuca nedostatky postavy i potenie, dobre sa vynimajuca na kamere a neodvadzajuca pozornost, ale preco? Napadlo mi len jedno racionalne zdovodnenie a to, ze touto farbou sa komici snazia dostatocne demonstrovat humor, ktorym sa zaoberaju a nebudeme si klamat, francuzsky humor je cierno-cierny. Je teda podla mojho nazoru mozne, ze cierna vyjadruje farbu humoru, ak sa humor farbou vyjadrit da. Aky by bol biely humor?
Dalsim prvkom nepretrzite putajucim moju pozornost bola tematika sketchov, ktore si prizvani umelci zvolili a tu nie je ani potreba vymenuvavat, islo proste o standardne cliché opakujuce sa na mnohych scenach uz niekolko rokov. Komicka Florence Foresti, jedna z najvtipnejsich zien ake som kedy videla, ma na svedomi mnozstvo uzasnych, trefnych scenok, ktore vas doslova vyvedu z miery a primerane sokuju. Tentokrat vsak mierila, podobne ako vacsina jej kolegov ku klasickym nametom, oslovujucim pravdepodobne najsirsie publikum a nedovolim si sudit o ako velmi stastnu volbu sa v tej chvili jednalo. Povedzme si otvorene, uz sme vsetci poculi vtipy o letiskovej kontrole, starnuti, politickej korektnosti, abstinentoch, prvom milovani, homosexualoch ci svitorenie o rannom odraze vo vlastnom zrkadle. Naviac sa pre francuzske publikum pridava mimoriadne oblubena tema arabskeho nonstopu, tzv. epicerie a Kanadanoch. Ja si skutocne myslim, ze sa v roku 2009 s praxou tychto ludi dal dosiahnut lepsi vysledok. Aj napriek mimoriadnym schopnostiam vsetkych hosti bol vysledok diskutabilny a to bolo zistenie premna pomerne zarmucujuce.
Paradoxne najvacsi uspech u mna mal prave Kanadan, z tych sa Francuzi pravidelne vysmievaju, ale sarmantny, dynamicky komik svojou udernostou a vtipom zosadil vsetkych zo stoliciek a predviedol jeden z prekvapujucich zaverov vecera. V tom momente som uplne zabudla na to, ze na zaciatku predstavenia z neho hostujuce duo urobilo jednoho z clenov Village people, ale ako som spominala, sladke cliché.
Poslednym bodom, ktory si dovolim spomenut, bol atleticky vystup cirkusoveho dua z Anglicka, ktore pre zachovanie vlastnej hrdosti nechali hostia radsej mlcat, aby nemuseli predvadzat svoj frenchie English prizvuk. Podla mna sa nie je za co hanbit, nie kazdy ma na jazyky talent a ak by som ja francuzsky rozpravala ako native speaker asi by som sa rozplynula od radosti, ale nechat ich demonstrativne mlcat navlecenych do slipkov s Union Jack…otazne. Aj ked, kto by chcel, aby mu chlap v spodnom pradle s obrazkom britskej vlajky rozpraval vtipy?
Tolko teda rozprava o poslednych velkych udalostiach vo francuzskom humore. Ponaucenie – netreba uzasnych a talentovanych komikov a umelcov vtesnat na jedno javisko, privelka jedinecnost kazdeho z nich tak ustupuje do pozadia a kazi tak vysledny efekt celeho predstavenia, co je zarmucujuce pre publikum a verim, ze i pre samotnych umelcov, aj ked zisky z navstevnosti musia stat za to. (nuz, ktovie, ked to polovica republiky videla prvy den v telke)
Pre viac info “Juste pour rire” s Franckom Duboscom a Stephanom Rousseaoum v Zenithe do konca decembra, ved vy budete vediet ako si to vyhladat.
A bientot!
