Prečo študenti chlastaju a nie len oni

Výborne, konečne je po skúškovom. To bolo prebdených nocí, vypitých káv, speedov a iných energetických nápojov, to bolo stresu tesne pred skúškami. Našťastie to je už minulosť. Ale napriek tomu študentovi sa počas skúškového, keď musí potiť krv nad knihami a vo väčšine prípadoch sa mu totálne nechce, behajú myšlienky na nejaké to pivko alebo fernet a podobné výčapné liehoviny. Nuž a stáva sa, že uprostred toho najlepšieho prichádza spásonosná veta. Veď poďme na jedno. To nám
predsa neuškodí. A tak študent sa síce tvári, že by sa mal učiť, hľadá rôzne lacné výhovorky ale len preto, aby sa nepovedalo že sa nebránil hanebným útokom z vonka. Nakoniec aj tak podľahne vonkajším vplyvom, hoci stále vyzerá, že by sa rád učil ale tento povrchový náter sa rýchlo zmyje po prvom pollitri piva. Na a ako to býva už zvykom, pri jednom málokedy ostane veď prvé je od smädu a druhe na chuť. A tak milému študentovi sa moc učiť nechce. Povie si. Veď aj zajtra je deň. To má síce
pravdu, ale bude sa museť naučiť o to viacej, na čo sa včera vykašlal. A tak sa učí a učí. Keď niekedy nad ránom má toho už viac než dosť, ide si lahnúť do postele. Vzhľadom na pokročilú rannú hodinu však nemôže zaspať, pretože vonku jazdia autá a robotníci čosi na lešení vŕtajú. Po neúspešnom pokuse o spánok vstáva a opäť sa vrhá s nepredstieraným opovržením na skriptá. Hodina há sa blíži a študent hoci pilne sa pripravujúci celú noc nie je si istý svojimi vedomosťami, ktoré by mal mať. Nervozita stúpa do vyšších vrstiev študentovho podvedomia. Keď zisťuje, že aj ostatní študenti sú na tom skoro rovnako, pomyslí si, že aspoň v tom nie je sám. Čas skúšky sa neúprosne blíži. Študenti sa bavia o prichádzajúcej skúške, keď tu zrazu padne typická študentská veta: Keď to dám, tak sa tak nadrbem. No a samozrejme pod tlakom skúšky sa pripájajú aj ostatní. študent na skúške sa potí, píše, ráta atď.
Je pochopiteľné, že čas nikdy nespolupracuje so študentom. Málokedy ho má dostatok. Ak ho má, tiež to neprospieva, pretože nastáva u študenta neistota. Pokladá si otázku. Buď som taký dobrý, alebo mám niečo zle. Hoci si študent verí, pre istotu si to kontroluje. Sem-tam na niečo narazí, pozmení, málokedy dobre. Platí zákon schválnosti. Ak niečo zmeníš, bude to zle. Po skúške študent s pocitom dobre vykonanej práce si môže konečne odfúknuť. Síce ešte nevie ako dopadol, ale prvotný
stres už opadol. Následne nastáva druhý. Čakanie na výsledky. Lenže študent si uvedomuje, že aj keď nespravil, opije sa aj tak. Veď bude zapíjať neúspech. Ak sa náhodou podarí skúšku úspešne spraviť, radosť v študákovej duši nemá hraníc. O to s väčšou radosťou ide oslavovať. Zdôvodniť, prečo vlastne študenti chlastajú je potom pomerne jednoduché. Ide len o to, že po tom strese pred skúškami a počas skúšok sa jednoducho potrebujú zresetnúť. Nejako odreagovať. Niekto by mohol oponovať prečo zrovna s alkoholom, ale ruku na srdce. Kto z Vás si čas od času nevypije? Málokto. Firemné párty, rôzne oslavy a tak podobne. Nepredpokladám že ľudia tam nepijú. Preto aj študenti si vypijú. No a že to je aj počas semestra, tak to je zase o inom. Podľa jedného študenta, je to preto, že študenti nemajú čo robiť. I keď je to dosť relatívne. Napriek tomu, študenti sú vynaliezaví, oni si vždy dôvod nájdu, tak ako aj ostatni ľudia.