Bolo že to radosti, keď minulý rok vznikala „vláda konsenzu“ v ktorej mali zastúpenie aj politické sily, ktoré sa riadili heslom „charakter rozhoduje“. Možno i na samotné prekvapenie zástupcov strany MOST-HÍD pripadlo po skončení pôsobenia strany SIEŤ v koalícii do ich portfólia ministerstvo dopravy. Vládny MOST – HÍD má vo svojom predvolebnom programe z roku 2016 pod názvom „Občianska vízia“ viacero návrhov ako sa venovať doprave. Za zmienku stojí najmä ich návrh návratu k optimálnym modelom financovania diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré sú výhodné pre štát. Mimoriadnu pozornosť chceli venovať otázke otvorených, transparentných a čo najviac súťaživých tendrov, vrátane využitia transparentných PPP projektov pri výstavbe infraštruktúry, pokiaľ nie sú iné finančné možnosti (eurofondy, výhodné štátne úvery). Sľuby sú sľuby, realita je realita.
Je nutné si uvedomiť v akej situácii sa momentálne nachádza technická pripravenosť dôležitých úsekov diaľnic a rýchlostných ciest. Na väčšine úsekov nadradenej cestnej infraštruktúry je stav, keď sa nevykupujú pozemky, kde je celý proces zastavený a dochádza k situáciám, že sa končí platnosť vyvlastňovacích konaní. Je evidentné, že je nutné čo najskôr zamerať svoju pozornosť na reálne riešenie problémov týkajúcich sa prípravy dokumentácie vrátane tej environmentálnej. História nás učí, že podceňovanie prípravy dokumentácie sa nám stále časovo a finančne vypomstilo (predovšetkým na úsekoch diaľnice D1). Kto si to najviac odskákal? Samozrejme my vodiči. Nebudem tu rozprávať o tom, kde je aká katastrofálna situácia s dopravou, veď to dennodenne všetci pociťujeme, ale pýtam sa prečo sa opätovne idú riešiť tak finančne a časovo náročné projekty nehospodárnym a finančne zaťažujúcim spôsobom.
Od zástupcov rezortu dopravy stále počúvame, že príprava a výstavba dôležitých cestných úsekov závisí od dostatočného finančného krytia s dodatkom, že zdroje z eurofondov sa minuli a štátny rozpočet nemá kapacitu na to, aby sa pokryli uvedené výdavky. Koalícia teda došla s nešťastným návrhom o otvorení dlhovej brzdy, čo má dopomôcť k financovaniu výstavby najdôležitejších úsekov diaľnic a rýchlostných ciest. Na zmenu ústavného zákona, prostredníctvom ktorého by sa uvoľnila dlhová brzda, potrebuje vláda hlasy opozície, ktorá sa momentálne k uvedenému návrhu stavia pesimisticky. Aj keď na druhej strane je otázne hlasovanie opozičnej strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, ktorá viackrát v minulosti dala koaličnému návrhu zelenú. Uvoľnenie pravidiel dlhovej brzdy okrem časti opozície však neschvaľuje ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Podľa nej to nie je vhodné ani potrebné. Dokonca podľa Rady je do roku 2019 možné použiť ešte dodatočné prostriedky vo výške 4,1 miliardy eur alebo 4,3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Tak kde je pravda?
Je zrejmé, že uvedený ústavný zákon je veľkým obmedzením pre politikov a tŕňom v ich oku. Dlhová brzda je nepochybne správny nástroj na to, aby sme nešli cestou Grécka. Samozrejme súhlasím aj s tým, že Slovensko potrebuje infraštruktúrne výdavky, ale je choré, aby sa žalostný stav našej cestnej a železničnej infraštruktúry riešil otvorením dlhovej brzdy. Problém Slovenska nie je v tom, že nemá dostatočné finančné prostriedky, ale skôr v tom, že verejnému sektoru chýbajú priority. Dnes sme v situácii, že sa musí financovať všetko, pretože populistická rétorika na získanie voličských hlasov je dôležitejšia ako hospodárnosť a odbornosť. A čo je dôsledkom? Tá oblasť, ktorá si vyžaduje najurgentnejšie finančné zdroje (napr. preložky ciest I. triedy a výstavba malých mestských obchvatov, ktoré odbremenia mestá zaťažené kamiónovou dopravou) sa odsúva, pretože sa musia tlačiť obrovské miliardy do výstavby diaľnic aj tam, kde tá intenzita dopravy nie je taká vysoká a kde výstavba diaľnic nie je tak opodstatnená. Jediný výsledok otvorenia dlhovej brzdy bude len vo zvýšení zadlženia Slovákov a posúvanie tohto balvanu na ďalšie generácie.
A teraz sa držte. Dňa 29. júna došlo k stretnutiu zástupcov petičného výboru dostavby D3 s ministrom v jeho kancelárii ohľadne predloženia petície s takmer 20 – tisíc podpismi. Ako sa v závere diskusie vyjadril minister? Spomenul, že pokiaľ sa aj dlhová brzda uvoľní, momentálne sú na Slovensku komplet pripravené na stavbu len 3. malé diaľničné úseky. Čítate správne. Sám minister potvrdil, že aj keby bola dlhová brzda otvorená a peniaze k dispozícii, de facto sa nemajú na čo použiť okrem troch malých diaľničných úsekov. Momentálne teda štát nemá pripravené najdôležitejšie úseky infraštruktúry na budovanie, keďže nie sú doriešené požadované zákonné náležitosti po majetkovej a technickej stránke.
Myslel som si, že na ministerstve dopravy sa poučili z problémov, ktoré im spôsobil projekt PPP ohľadne majetkovo – právneho vysporiadania pozemkov pod plánovanou výstavbou diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. Pamätáme si, ako musel parlament narýchlo bez pripomienkového konania schvaľovať novelu zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach z dôvodu hroziacich kompenzačných udalostí od koncesionára pre neodovzdané pozemky od štátu na ktorých sa už malo stavať. Takže, tak ako sa pred dvoma mesiacmi riešila relevantná otázka na vládu, prečo štát pri PPP projekte D4 a R7 neriešil najprv dosiahnutie právoplatnosti stavebných povolení a potom podpis koncesnej zmluvy, to isté sa pýtam teraz ohľadne otvorenia dlhovej brzdy. Prečo sa najprv nerieši dokončenie majetkovej a technickej pripravenosti najdôležitejších úsekov nadradenej infraštruktúry, ale už sa nedočkavo hrnieme do otvorenia dlhovej brzdy, prostredníctvom ktorej sa majú uvoľniť miliardy eur na nepripravené projekty. Asi preto, lebo vedenie rezortu dopravy stále rozmýšľa naučenou formulkou z volieb - „CHARAKTER ROZHODUJE“.
Milan Svrkec
Autor je člen pracovnej skupiny Doprava v hnutí Sme rodina – Boris Kollár
