Čím je čaša plnšia tým ťažšie sa smeje,tým ťažšie sa zaspáva, tým horkejší je život, tým chmúrnejšie sú dni.
Ale tak ako voda zničí oheň a oheňzas vodu tak sa dá čaša vyprázdniť radosťou šťastím pokojom pohladením a úsmevom.Alebo tiež ak nadvihneme poklop na čaši a hovoríme o horkej zmesi ,ktorátam vrie až pokým nenadvihneme ten poklop ktorý čašu vyprázdňuje a zmierňujejej ťažobu. Pravé tieto chvíle nútia aby čaša vysychala.
Avšak v dnešnom svete je smútkuveľa a radosti málo takže mnoho krát je čaša veľmi plná. čo keď pretečie, čoak je úsmevu málo a smútku tak veľa? Človek sa snaží ale čaša sa nevypustípostupne je jedno čo sa stane poslednou kvapkou ,ktorou čaša pretečie a jejobsah sa vyleje v podobe čohokoľvek. napríklad ostrý krik a hnev vykričanievšetkého ,čo v nej pláva, až po smutný plač v tichosti do vankúša abyho nik nevidel aby ostal len medzi človekom a slzami. slzy proste tečú a vyto nemôžete zastaviť hoci sa snažíte nakoniec predsa len pochopíte že takto toje najlepšie a keď sa slane vodopády zastavia je vám všetko jedno keď krikutíchne a únava premôže vaše telo aj hlavu je vám všetko ľahostajné už nerozmýšľateo pomste už nerozmýšľate ako všetko zmeniť aby to bolo lepšie jednoduchosa zmierite je to tak ako to je .
čaša ktorú ste zo sebou celý ten časvliekli je prázdna a vás nič neťaží a ak áno už to nemá takú dôležitosťakú to malo je to ako preškrtnuté slova v úhľadnom zošite. ktoré síce špatiaale nič s nimi nespravíte. Sú a budú bude ich mnoho a tak vám nezostávánič iné len sa zmieriť.
Vyčerpanosť nad tým všetkým vámnedovolí ďalej sa nad tým zamýšľať ,vracať sa stále k tým istým veciam a užpo stýkrát zisťovať že riešenie nemajú. Žijete teraz v tejto chvíli preto sanad nimi budete trápiť v chvíli ktorá bude patriť im.
