Stále si hovorila ,že určite to je hnev preto sa snažila vždyviac hnevať ako ľutovať, lebo predsa len ,hnev motivuje a ľútosť ?? Akurátrobí všetko ťažšie, všetko len zveličuje. najmä jej bolesť. Preto sa chcela radšejhnevať. No hnev je príliš unavujúci na to aby vydržal dlho. Skôr či neskôr siju ľútosť nájde aj keď sa jej bráni hnevom. Potom bude len ľutovať všetko čospravila zle. Ale táto stránka v knihe života je už zapísaná a ona junemôže prepísať. Veci sa proste stávajú ,no prečo sa s nimi človek nemôželen tak zmieriť?
Hnev ľútosť to všetkoje len mrhanie časom ,no cez to všetkosa mu nijako nedá vyhnúť. Sme väzni vlastných pocitov, vlastných trápení a väznivlastného smútku. Ako teda môžeme voľne žiť ak sme spútaný samy sebou?
Šťastie. Ako si ho môžeme užívať?? Cez všetky tie problémyho ani nevidíme. Prečo si človek všíma len ostne ,ktoré špatia nádhernú záhraduživota? Prečo riešime to ,že by sme sa na nich mohli popichať prv než to príde?Preč sa jednoducho nezmierime s tým že všetko v živote má dve strany?Teda tú dobrú a tú zlú.
Namiesto vychutnávania si vône kvetov a všetkého okolo ,hľadámeostne a to ako by sme ich dali preč. Ale ostne budú vždy. Je zbytočnéhnevať sa na nich či ľutovať to ,že to nemôžeme zmeniť ,hnevať sa na seba že sa to nedá zmeniť.
ALE PREČO TO VŠETKO ROBÍME???
