Cyklotrasa okolo celého jazera meria 133 km, z toho 38 kilometrov na maďarskom území. Pre nás „relaxačných cyklistov“ na prvý raz postačovala trasa z Podersdorf am See trajektom/kompou do Breitenbrunnu a severným okruhom B10 cez malebné dedinky a národný park späť.
Autobusom sme sa z Nitry doviezli spolu s bicyklami do rakúskej obce Podersdorf am See, kde sme začali náš víkendový výlet. V prípade, že nemáte so sebou svoj bicykel dá sa požičať na mieste ( my sme našli požičovňu asi 1 km od jazera, v centre obce nad informačným strediskom) na Hauptstrasse 42, kde vám ho nielen požičajú , ale urobia aj opravu, či predajú nový bicykel ako aj športové oblečenie. Požičanie bicykla nás vyšlo na 12 eur /celý deň. Prilbu mať nemusíte, ani deti staršie ako 10 rokov.
Kompa HolidayLines Schifffahrt Gmeiner do Brietenbrunnu odchádza denne od majáka v prístave o 11.00 hodine. Do mesta Rust vás kompa vezme každý deň o 11.30 z Podersdorfu. Plavba do Breitenbrunnu trvá približne 45 minút a stojí 7,60 € pre dospelú osobu a 5,60 € pre dieťa. S turistickou kartičkou sú ceny polovičné. Platí sa až na kompe po nalodení. V Brietenbrunne vystúpite z kompy a vydáte sa na ľavo (v pravo je pláž). Po počiatočnom blúdení sme sa ocitli na označenom cyklochodníku, ktorý viedol cez železničnú trať vysoko do viníc nad Brietenbrunn, po chvíli sa cesta delila na pravo sa išlo do Windenam See smer Podersdorf čo je 24 km a vľavo do dedinky Purbach am Neusiedler See smer Rust, čo je 45 kilometrov .
V Brietenbrunne okrem polihovania na pláži, môžete navštíviť múzeum vo veži, galériu umenia vo vinotéke, historickú uličku vínnych pivníc , alebo náučný chodník o trstine. Nasleduje obec Winden am See kde nájdete medvediu jaskyňu, nádherný výhľad na jazero a okolitý vinič. Po prejdení obce sme sa zastavili na pekne upravenom odpočívadle pri prameni s pitou, osviežujúcou vodou. Nasledovala obec Jois, ktorá je známa najmä dorábaním kvalitného vína. Z tejto obce sú do mesta Neusiedler See iba 4 kilometre, ale do nášho cieľa Podersdorf am See musíme ešte pedálovať 14 kilometrov. V meste Neusiedler See sa dá ísť obchvatom okolo mesta, ale aj cez centrum v ktorom je stále čo obdivovať. My sme tadiaľ bicyklovali v čase obeda, v žalúdku nám začali „vyhrávať muzikanti “ preto sme sa rozhodli hneď po prejdení mesta zastať na obed, niekde popri cyklotrase. Po chvíli približne niekde na začiatku dedinky Weiden am See sa nám naskytol pohľad na malebnú záhradnú reštauráciu Enzo´s Bistro na Sportplatzgasse 4, takmer oproti vlakovej stanici do ktorej premáva pravidelne , takmer v hodinových intervaloch vlak z Viedne.
V reštaurácii mali vynikajúci výber z jedálneho lístka, veľké porcie, osviežujúce nápoje a k tomu bonus v podobe slovenského aj maďarského personálu (čiže som svoju lámavú angličtinu a skomolenú nemčinu nemusela použiť : ) Personál je veľmi milí a nápomocní, toalety sú čisté a bicykle si môžete bezpečne (aj neuzamknuté ) nechať na stojane. Ceny sú trochu vyššie ako u nás, ale vzhľadom na pridané hodnoty ( ako sú kvalita jedla, veľkosť porcie, pekné prostredie a milá obsluha) sa dajú jednorázovo strpieť :)
Po dobrom obede by sa pýtal patričný oddych, ktorý však neprichádzal do úvahy, nakoľko nás čakalo ešte bezmála 8 kilometrov do cieľa. Asfaltová cesta sa krátko po vyjdení z dedinky premenila na prírodnú, kamienkovo- prachovú , pretože sme prešli do Národného parku , chránenej krajinnej oblasti, kde sme videli kone, rozmanité vtáctvo ako napríklad čajky, bociany, divé kačky a podobne. Prešli sme okolo „výrobne“ trstinových plotov, popri ceste sme vyliezli na drevenú vežu, z ktorej bol nádherný výhľad na jazero, ale i upravené polia či vinice. Po pol hodinke relaxačného tempa na bicykli sme konečne v diaľke zazreli strechy domov v dedinke Podersdorf am See.
Po našom bicyklovom výkone sme si v centre mesta / obce Podersdorf am See pri fontáne na An der Promenade v podniku Al Faro vychutnali kávičku a zmrzlinový pohár. Ľudia okolo nás relaxovali, podobne ako my, no pri susednom stole som zachytila rozhovor troch mladých dievčat zo Slovenska (takých né z Bratislavy : ) pri ktorom som si pomyslela : „ No, už konečne viem ako a kde vznikli Cuky a Luky a hlášky typu cukor je smŕť, Rakúsko je súpéér“ Tie baby mali najväčší problém s tým, že čierna „ geska“ nie ja taká dobrá ako červená „vuitonka“ a že jej „kabelkový“ pes, mal žalúdočné problémy na kompe. Ďalšou veľkou témou ich rozhovoru bolo, že Dubaj je lepší na nákupy ako Turecko a že slovenskí chlapci sa s tými rakúskymi nedajú porovnať...
Veľmi rýchlo sme sa odtiaľ pobrali preč, aj keď obsluha bola opäť veľmi milá, aj dohovoriť po maďarsky sme sa mohli, nakoľko väčšina čašníkov sú maďarskí chalani.
Napriek tomuto „úsmevnému“ záveru som s naším ( dcéro-mamským) výletom spokojná a už som si „zabookovala“ ďalší cyklo pobyt na jazere. Tentoraz dáme Podersdorf-Rust-Podersdorf. Držte palce a vidíme sa na jazere :)
Sylvia Horváthová
