Všeobecne sa ľudia (viditeľné to je najmä cez leto) „pretekajú“ kto spozná, ktorú cudziu krajinu, prípadne navštívi najvychytenejšie letovisko. A zabúdame, že aj Slovensko má čím prekvapiť.
Môj nápad na rýchly rodinný trip ( po slovensky výlet) skrsol vo chvíli, keď som si uvedomila, že vlani sme prešli Rumunsko skrz na skrz, rovnako aj ostrov Kréta, ale na Slovensku v mojej rodnej krajine sa nájdu miesta kde som ešte nikdy nebola. Plán musel byť akčný, keď že patríme k aktívnym výletníkom, ktorí neznášajú status quo ( v zmysle súčasný nemeniaci sa stav)
Prvý deň sme do GPS naťukali cieľovú stanicu Hriňová. Cestou na Podpoľanie sme obdivovali malebné okolie okresného mesta Detva, ktoré je čoraz viac osídľované Rómami a víkendovými chalupármi. Domáci sú v menšine a zväčša počas pracovného dňa roztrúsení v práci po okolitých fabrikách, prípadne na poliach, lúkach či pastvinách. Zelené kopce plné oviec, kráv či koní striedajú husté lesy a zakvitnuté lúky. Neviem sa vynadívať, taká nádherná je naša slovenská krajina. Cestou sme navštívili národnú prírodnú pamiatku Vodopád Bystré, ktorý je vysoký 23 metrov. Od horského hotela Poľana ( ktorý je žiaľ dnes už pomerne schátraní a funguje pri ňom iba bufet Maco) sú vodopády vzdialené iba 30 minút pešo. Túra je nenáročná, zvládol ju aj pes i malé deti, dokonca sme stretli aj pani, ktorá si pri chôdzi pomáhala barlami. Trasa vedie cez lúku, lesík až k zurčiacemu potôčiku poniže ktorého sa s hukotom dole skalami valí voda. Informačná tabuľa a zelená značka nás naviguje priamo k vodopádu Bystré. Dole pod vodopád sa dá dostať po kovových rebríkoch. Je to zážitok vidieť toto dokonalé divadlo prírody. My sme sa vrátili cestou spať, ale zdatnejší turisti môžu pokračovať popod vodopád približne hodinovou túrou do najbližšej dedinky.
Neďaleko obce Bystrá okres Brezno je sprístupnených 600 metrov chodieb kvapľovej Bystrianskej jaskyne. Cestou z Hrochote na Kyslinky po ľavej strane cesty sa nachádza 14 metrov vysoký a osem metrov široký kamenný blok nazvaný Bátovský balvan. Nad malebnými dedinkami sa vypína slávna Poľana ...“stojí vysoká, divá Poľana, mať stará ohromných stínov, pod ňou dedina Detvou volaná...“ v okamihu ma napadajú slová básne, ktorú napísal Sládkovič a ktorú sme sa povinne v škole drilovali. Poľana je dávna sopka, ktorá dosahuje na najvyššom vrchole 1458 metrov. Chránená krajinná oblasť Poľana je zapísaná aj do svetového dedičstva UNESCO. Po turistickom osviežení sme sa vybrali do Hriňovej kde sme mali rezervované ubytovanie v penzióne Košútka pri lyžiarskom stredisku.
Okrem nádhernej okolitej prírody sme si dopriali aj adrenalín v podobe zjazdu na kladke (zip wire), páčilo sa najmä dcére a manželovi, ja výšky nemusím. Okrem tohto adrenalínu majú v Košútke pre hostí pripravené aj ďalšie atrakcie ako lanový park, zjazd kopca bicyklom, jazda na koni, grilovanie. Areál je veľký vhodný aj pre deti, na lúke pod svahom sa pasú ovce, kozy aj kravičky. Po večeri sme si dopriali malú prechádzku, pri ktorej sme neďaleko penziónu objavili potok a na ňom malé vodopády. Podľa domácich k nemu v noci chodia piť medvede.
Druhý deň po raňajkách sme mali naponáhlo, rezervovali sme si totiž súkromného sprievodcu po slovenskom pralese, ktorý patrí pod chránené územie už od roku 1913 keď ho dal vyhlásiť panovník Rakúsko- Uhorska. Tento prales sa volá Dobročský prales, pretože sa nachádza v okolí obce Dobroč. Sprievodca pán Sitarčík, dlhoročný lesník, ktorý aj vo svojich 78 rokoch má kondíciu ako mládenec nás už čakal v areáli Čiernohorskej železničky v Čiernom Balogu. Z Hriňovej je do Balogu autom kúsok, popri dedinách, ktoré majú slávne časy za sebou. Pri pohľade na okolitú prírodu ma napadá pieseň Karola Duchoňa, ktorú úspešne „oživila“ skupina Desmod „V dolinách kvitne kvet, ktorý lásku nám dáva, ...je to kraj kde ráno vstáva skôr, kde sa drevo z hory tíško zváža, je to Slovensko čarovné, hrdé, mám ho rád“. Pri odbočke na obec Sihla sme si nemohli nechať ujsť pohľad na hospodárstvo rodiny Bučkovcov novodobých „enfant terrible“ komerčnej televízie (chápem, že v dnešnej dobe ukazovateľom úspešnosti je miera sledovanosti ) Mňa táto relácia našťastie „lizla“ len okrajovo.
Svoje auto sme zaparkovali pri hlavnej ceste a vydali sme sa najskôr do lesa až sme postupne prišli do pralesa. Označený chodníček vystriedala úzka cestička pomedzi paprade, listy a konáre stromov. Pán Sitarčík nám urobil profesionálny výklad a pridal aj svoje skúsenosti lesníka, ale i zážitky z mladosti. Aj keď súkromný sprievodca ( potrebné objednať vopred cez portál vydra) nie je lacná záležitosť (30 eur) je to vždy lepšie ako byť súčasťou väčšej skupiny. Celkovo v súvislosti s Dobročským pralesom, dopracovať sa k relevantným informáciám o pralese a jeho návšteve je pomerne komplikovaná záležitosť. Túra trvala približne dve hodinky. Počas nej sme našťastie medveďa nestretli, aj keď tento predátor spolu s rysom obýva toto územie. V okolí pralesu sa vyskytujú aj divo rastúce maliny na ktorých sme si pochutnali.
Nad pralesom sú dediny Sihla, ktorú podľa výkladu pána Sitarčíka osídľovali Nemci a na protiľahlom kopci sa nachádza dedina osídľovaná Poliakmi. Vraj doteraz sa obyvatelia oboch obcí medzi sebou „moc nemusia“. Medzi nimi už od dávna leží obec Drábsko. Po výdatnej turistike na čerstvom vzduchu sme sa presunuli do areálu Čiernohorskej železničky, ktorá sa začala stavať v roku 1908 s úzkym rozchodom a využívala sa na prepravu vyťaženého dreva. Jazdou na vláčiku sa dá dostať do lesníckeho múzea v prírode Vydrovo (vlak premáva od 09.00 do 16.30 každú hodinu) alebo sa môžete vydať smerom na Šánske o 11.00,13.30 a 15.30. Do obce Dobroč vás vlak vezme o 10.00 alebo o 14.30. V prípade, že nemáte chuť čakať hodinu na vláčik tak ako my, môžete si v areáli pozrieť múzeum a navštíviť turisticko-informačné centrum a predajňu suvenírov.
Z Čierneho Balogu sme sa vydali smerom na Brezno cez malebné obce Heľpa ( ľudová pieseň „ to ta Heľpa, to ta Heľpa, to je krásne mesto, tam švárnych chlapcov jesto, čo jesto to jesto nie po mojej vôli, len za jedným srdiečko ma bolí ...“, Pohorelá a Vaľkovňa s odbočkou do obci Šumiac, kde sme navštívili múzeum zvoncov a pokochali sme sa pohľadom na majestátnu Kráľovu hoľu dopracovali až k obci Telgárt, kde sme zaparkovali v Horehronskej kúrii. Po neskorom obede respektíve skorej večeri sme ešte vybehli za dedinu pozrieť Chmarošský viadukt, ktorý patrí k najkrajším technickým pamiatkam na Slovensku. Most je 113, 6 metrov dlhý a 18 metrov vysoký s členitou oblúkovitou konštrukciou zo železobetónu. V okolí sa ešte nachádzajú aj ďalšie unikátne stavby späté so železnicou ako je Telgártska slučka, ktorá je dlhá 2,3 km, ktorá prekonáva výškový rozdiel 31 metrov. Pozoruhodný je aj telgártsky špirálovitý tunel s dĺžkou 1239,4 metra. Približne kilometer od obce neďaleko hlavnej cesty v nadmorskej výške 980 m sa nachádza prameň Hrona. Je pri ňom odpočívadlo, kde sme si z prameňa nabrali čerstvú vodu. Poniektorí návštevníci sa len osviežili v prameni. Hron po pár metroch vytvára malý potok, neskôr riečku až u nás na „dolniakoch“ tvorí mohutnú rieku, ktorá sa pri Štúrove vlieva do Dunaja. Okolo prameňa je bujná vegetácia najmä lopúchy a vodumilné rastlinstvo.
Turistika na Kráľovu hoľu je len pre zdatných turistov, vraj sa dá na ňu dostať aj na bicykli (10 km cca 2 hodiny) zo Šumiacu treba prejsť cez lúky, lesy až kosodrevinou na vrchol. Z obci Telgárt vedie pre peších turistov chodníček cca 6 km (3,35 h. túra). Pri pohľade na majestátnosť Kráľovej holi ma napadá slovenská horehronská ľudová pieseň „Na Kráľovej holi stojí strom zelený. Vrch má naklonený, vrch má naklonený, vrch má naklonený do Slovenskej zemi “ Po náročnom dni sme využili možnosti nášho ubytovania a okrem kúpania v drevenej kadi sme si neodopreli ani fínsku saunu.
V obci Telgárt ako aj na celom Horehroní vyrábajú vynikajúci ovčí syr a žinčicu. Neodolala som a priamo od výrobcu som si kúpila ešte teplý syr. Čomu som ale odolala boli naši spoluobčania postávajúci popri ceste s plnými vedrami lesných plodov a prehýbajúcimi táckami či košíkmi plných húb. Možno moje predsudky a chýbajúce očkovanie proti žltačke ma odradili od tohto nákupu. Žiaľ títo výmyselníci predajú svoje úlovky ďalším špekulantom - prekupníkom, ktorí ich vezmú na „dolniaky“ a predávajú ako bio zo záhradky :)
Tretí deň začal skvelými raňajkami, ktoré nám pripravil majiteľ kúrie Peter Vlček s manželkou. Po výdatnom jedle sme sa vybrali na spoznávanie Slovenského raja, konkrétne jeho južnej časti. Od Telgártu sme sa vydali do Dobšinej časť Stratená kde sa vo výške 970 metrov nad morom nachádza vchod do najkrajšej a najstudenšej jaskyne v Európe – Dobšinskej ľadovej jaskyne. Objaviteľom bol v roku 1870 Eugen Ruffínyi. V roku 1887 bola ako prvá jaskyňa v Európe elektricky osvetlená. Z celkovej dĺžky jaskyne 1 232 m je verejnosti sprístupnený okruh dlhý 475 m. Prehliadky sa prispôsobujú počtu návštevníkov, napr. v čase keď sme tam boli my, bola o 10.50 prehliadka v poľskom jazyku, o 11.00 a 11.10 pre dve skupiny v slovenskom jazyku. Cena vstupného je pre dospelých 8 eur, dieťa 4 eur, kamera či foto 10 eur. Jaskyňa je pondelok zatvorená. Prehliadka trvá 30- 40 minút, aj počas leta je v jaskyni chladno, odporúča sa teplo obliecť. Jaskyňa je nádherná , v každom ročnom období menia stalagmity (stojace kvaple) a stalaktity (visiace kvaple) svoj tvar. Zaujímavým je prechod ľadovým tunelom. Vo vnútri sme zazreli aj spiace netopiere. Vynikajúci je aj odborný výklad sprievodcu o jaskyni.
Z Dobšinej naša cesta viedla k voľakedy dávno vychýrenému miestu Slovenského raja Dedinky –Mlynky. Žiaľ dnes už možno len skonštatovať, že toto miesto spolu s vodnou nádržou Palcmanská Maša je vhodné jedine tak na nostalgické spomienky podobných ročníkov ako je môj manžel, ktorý zažili jedinečné časy na „čundry“ práve v tejto lokalite. Obec Dedinky spiaca krásavica sa rozprestiera nad Palcmanskou Mašou, ktorú v čase nášho príchodu (utorok dopoludnia) okupovalo pár „natur“ turistov, ktorí sa radi nohami mágajú v blate a ležia na uterákoch v tráve a jedlo si donesú so sebou. Na druhom konci priehrady si môžu nadšenci rybolovu kúpiť u pána porybného lístok a uloviť si rybu. Na brehu sme zazreli aj skupinku nadšencov opekania ako si pripravovali na ohni špekáčiky. Lanovka nad obcou nefunguje. V okolí sme nevideli žiadnu informačnú tabuľu na nejakú atrakciu, alebo akciu spojenú s turistickou sezónou. Informačné stredisko sme nevedeli nájsť aj keď na mape bolo vyznačené v mieste začiatku turistického chodníka do jednej z najkrajších roklín južnej časti Slovenského raja. Od parkoviska v obci Mlynky –Biele vody vedľa ZŠ sa o pár minút dostaneme k Zejmarskej rokline a k vodopádom Kpt. Nálepku od ktorých sa približne po hodinke túry dostaneme na planinu Geravy.
Po očarení krásnou prírodou a zároveň sklamaný, že sa tu oproti severnej časti Slovenského raja „nič nedeje „ sme sa cez horský prechod Vernár posunuli do ďalšieho nádherného regiónu Slovenska na Liptov. Presnejšie do Liptovského Jána, ktorý je známy ako dedina kaštieľov. My sme v jednom zo sedemnástich kaštieľov boli ubytovaní. Svätojánsky kaštieľ (pôvodne kúria vznikla niekedy v polovici 17. storočia ) sa z utorka na stredu stal našim domovom. Pochádza odtiaľto aj jeden z najznámejších rodov Szentiványi, konkrétne v kaštieli kde sme boli ubytovaní sa narodil v roku 1633 Martin Szentiványi, polyhistor, jezuita, profesor a rektor Trnavskej univerzity. Bol vynikajúcim pedagógom, organizátorom, vedcom a špecialistom na kanonické právo v Uhorsku. V Uhorsku pootvoril dvere do osvietenstva.
Celý hotel je nádherne zrekonštruovaný s nádychom histórie, na vysokej úrovni je aj gastronómia a celkovo stolovanie, podávanie jedál a nechýbajú ani vyberané vína. Nám konkrétne zachutilo Rosé ročník 2013 od vinárskej spoločnosti Janoušek & Polák, ktorú založil v roku 2006 manažér Ing. Mário Polák a enológ Ing. Roman Janoušek. Tieto vína patria k najvyššej kvalite. Cena ubytovania v porovnaní s predchádzajúcim ubytovaniami ( Hriňová a Telgárt) bola lacnejšia, nakoľko zrejme v Liptovskom Jáne je väčšia konkurencia kvalitných ubytovacích možností. Oceňujem, že hneď na recepcii hotela vám vyznačia na mapke obce turistické atrakcie a pridajú brožúru o Liptovskom Jáne. Po večeri sme sa vybrali na prechádzku obcou. Naše kroky viedli k prírodnému minerálnemu a termálnemu prameňu s názvom „ Kaďa“ , ktoré nikdy nezamŕza. Počas celého roka má teplotu od 22-26 stupňov.
Voda v kadi bubloce, kráter je hlboký asi meter a pol. Vo voľne dostupnom areáli sa nachádza aj prameň Teplica, voda má siričitý zápach a vajcovú chuť je vhodná na pitie. V obci Liptovský Ján ožívajú staré remeslá, môžete si spraviť vlastný perník, alebo vyraziť vlastnú mincu, či obhliadnuť podzemné chodby pod kostolom.
Liptovský Ján je ideálnym miestom na trávenie aj dlhšej dovolenky. Okrem histórie sú v okolí nádherné turistické chodníčky, či kúpaliská prírodné, ale aj umelo vytvorené. Nízke Tatry a Liptov sú ako stvorené na príjemný relax v prírode. My sme ešte v utorok keďže nám to počasie umožňovalo a aj vzhľadom na to , že na stredu hlásili meteorológovia zhoršenie počasia a dážď absolvovali výstup lanovkou na Chopok. Dcéra a manžel si pobyt na Chopku užili, ja nakoľko nemám vzťah k výškam som si okolie pod Chopkom užila tiež, na kávičke. Drak Damián s malým dráčikom sa vynímali na vrchole Chopku. Okolitá krásna príroda a nádherný výhľad potešil naše srdcia. V prípade, že to niekomu nepostačuje vidieť počas hodinky- dvoch môže na Chopku aj prespať a užiť si tak noc na najvyššie položenom mieste.
Posledný deň sme sa zobudili do upršaného rána, presne ako predpovedali meteorológovia pršalo a ochladilo sa. Turistika v takomto počasí pre nás nemala zmysel. Dali sme prednosť relaxu a vybrali sme si dokonalé miesto Aqua park Tatralandia. Už pri vchode sme síce boli ľahší od 55 eur (čo zodpovedá rodinnému vstupnému dvaja dospelý a jedno dieťa, ktoré ale nesmie dovŕšiť 12 rokov). Spolu s nami stredu na relax so svojou rodinou využil aj slovenský motocyklový pretekár Relly Dakar 43 ročný Ivan Jakeš. Aquapark ponúka mnoho možností na zábavu pre deti, ale aj pre celú rodinu. V areáli je cirkus i lietanie v aerodynamickom tuneli Huriccane factory. Náš posledný deň výletu sa naplnil a krátko pred treťou sme sa vydali na cestu domov, kde na nás už netrpezlivo čakal kokeršpaniel Timko.
Malá rada na záver pri príprave výletu : Celý trip som plánovala ja, členovia rodiny ho následne schvaľovali. Prvý krok pri plánovaní výletu je vybrať zhruba lokalitu, ktorú chceme navštíviť, následne vyhľadať atrakcie (adrenalínové aktivity, turistické cesty, historické pamiatky, zaujímavosti daného regiónu podľa záujmov rodiny, to už približne každá mama vie :) ktoré chceme vidieť, respektíve je vhodné vidieť/ oplatí sa vidieť, potom si spravíme časový rozpis, denný harmonogram a napokon nájdeme v tej ktorej lokalite vhodné ubytovanie podľa požiadaviek rodiny. S ubytovaním, ktoré uvádzam v mojom blogu budú spokojný aj tí najnáročnejší.
„ Je to Slovensko čarovné, hrdé, mám ho rád“
Sylvia Horváthová
