Budapešť to je starobylá Buda postavená na vŕšku a novšia časť Pešť postavená na rovine. Obe časti spája niekoľko mostov. Posledný novembrový víkend, po slovensky „dušičkový“, novodobo „ halloweenský “ som sa vybrala za dcérou do Budapešti. Môj trip inými slovami výlet začal príchodom medzinárodného rýchlika na stanicu Keleti pályaudvar. Následne najnovšie vybudovaním metrom č.4 som sa odviezla na stanicu Rákoczi tér. Veci som si zložila u dcéry a pokračovala v naplánovanej ceste. Zo zastávky metra je potrebné prejsť oproti na druhú stranu cesty a popri malebnom kvetinárstve na rohu musíme prejsť na Gutenberg utca pri parčíku zahnúť vľavo na Mária utca. Ubytovanie odporúčam trojhviezdičkový Central Hotel 21 na Maria utca 10., VIII. kerület, Budapest. Je to dobrý východiskový bod na spoznávanie mesta. Všade je odtiaľ relatívne blízko.
Vásárcsarnok treba zažiť na vlastnej koži
Každý deň okrem nedele je od skorého rána otvorené hlavné trhovisko nachádzajúce sa neďaleko nábrežia. Odveziete sa naň zo stanice Rákoczi tér metrom č.4 na stanicu Fövám tér. Je to neskutočný zážitok. V historickej budove nájdete na dvoch podlažiach všetko čo si len človek môže predstaviť. Na prízemí ponúkajú zväčša svoj tovar pestovatelia, chovatelia. Kúpiť si môžete čerstvú zeleniny, ovocie, pečivo, domáce zákusky, mäso, mäsové výrobky, vajíčka, mlieko, pochutiny. Na poschodí sú stánky s hotovým jedlom a remeselníci, tradičné výrobky, suveníry a podobne. V celej budove chodíte po kovovej konštrukcii pokrytej ozajstným drevom, ktoré vám vrźga pod nohami. Na stenách sú dobové fotografie tržnice z čias dávno minulých. Oddýchnuť si môžete na kávičke, alebo len tak ako ja. Sadla som si na lavičku a vnímala ruch okolo seba, ľudí všetkých vekových kategórií, všetkých rás i farby pleti. Každý hovoril inou rečou a predsa sa dorozumeli s maďarskými obchodníkmi. Prisadla si ku mne, staršia pani, ktorá prežila celý svoj život v Budapešti. Každý deň sem chodí nakupovať to čo práve potrebuje, dnes mala v košíku čerstvú zeleninu, vajíčka a chleba. Chvíľu sme sedeli a filozofovali. Opýtala som sa jej či má vnúčatá. Odpovedala s trpkosťou v hlase, že má aj nemá. Ona vie, že sú niekde roztratené po svete, no nenavštevujú ju. Vraj nemajú čas. Nahlas som si povzdychla, že doba je dnes veľmi uponáhľaná. A ona na to : „ Aj ja som sa ponáhľala a dnes sa pýtam, kde som sa tak hnala ? Veď staroba ma aj tak dobehla. Teraz aj keby som chcela utekať nevládzem.“ Zasmiala sa a išla svojou cestou. Po chvíli som sa postavila aj ja, rozhodla som sa zájsť ešte do suterénu tržnice a nestačila som sa čudovať čo tam všetko mali. Sladkovodné ryby v kadiach takmer ako za starých čias. Vo výklade ma zaujali žabacie stiehenka. Naozajstné. Nie falošné ako ponúkajú občas pod týmto názvom v našich reštauráciách. Mäso z diviny pekne naporciované lákalo zákazníkov. Zmes vôní a atmosféra tržnicového ruchu ma primäli pomaly posunúť sa ďalej.
Budapesť High society
Nasadla som do metra č.4 a premiestnila som sa na stanicu Kalvín tér kde sa križujú linky metra 3 a 4. Prestupom na metro č.3 som sa dopravila na Deák Ferenc tér, kde sa začína pešia zóna a zároveň ulica, akási Budapesť High society. Výklady prestížnych svetových značiek sa pretekajú v lákaní kúpi chtivých turistov. Zároveň na tejto ulici ponúkajú svoje výrobky aj zruční remeselníci a predajcovia chutných tradičných maďarských jedál. Samozrejme nechýbajú v tejto časti mesta ani „slávne“ americké fastfoody. Ja som si vybrala malebnú, veľmi vychytenú kaviarničku Anna na rohu Váci utca a Kristóf utca. Vynikajúci výhľad na kolobeh pulzujúceho mesta. Vychutnala som si skvelé maďarské silné presso a palacinky Anna s tvarohom, čerstvým ovocím a vanilkovým pudingom. Odporúčam. Milá obsluha a vládne tam pokoj a pohoda aj napriek rušnému miestu.
Dunaj, rieka ktorá plynie
Ďalšou mojou zastávkou bolo nábrežie Dunaja, tentoraz už pešo, od pešej zóny je totiž k rieke už iba kúsok. Slnkom zaliate nábrežie sa ligotalo. Posedieť si na lavičke pod stromom, ktorý šuchotal zhadzujúcimi listami s pohľadom na pokojnú hladinu Dunaja bol pre mňa balzam na nervy a stres z každodenného zhonu. Okolo prechádzali turisti, manželské páry, starci so psami, oteckovia s deťmi, ktorí “venčili“ svoje deti, kým matka varila sobotňajší obed, žobráci, pouliční predavači, zaľúbené páriky, ale aj osamelí jedinci, užívajúci si svoju momentálnu samotu, tak ako ja. Prechádzkovým krokom som prešla historickým mostom na druhú stranu Dunaja. Aj tam je čo pozerať, avšak na to treba viacej času, oplatí sa prezrieť si starobylý hrad, hradné nádvorie, opevnenie, historické centrum hradného areálu a múzeá. Po únavnom chodení po pamiatkach v Bude dobre padne okúpať sa v slávnych kúpeľoch Gellért furdő z roku 1918. Ďalšou možnosťou je previezť sa turistickým autobusom, alebo rikšou po pamiatkach. Ja som túto možnosť nevyužila, prenechala som ju solventnejším a lenivejším jedincom. Budapešť som sa rozhodla prejsť za čo najmenšie náklady. Z nábrežia Dunaja som sa uličkou Akademia utca presunula k maďarskému parlamentu. Pri pohľade na nádhernú budovu mi chodili po rozume myšlienky tipu, ako to tí stavitelia dokázali, takúto obrovskú stavbu postaviť, v tej dobe, keď neboli žeriavy, všetko robili ručne. Boli to naozajstní umelci.Vstupenku na prehliadku parlamentu si môžete zakúpiť za 2 000 forintov. Po ďalšom oddychu na slnkom zaliatej lavičke pred parlamentom som sa vybrala metrom č.2 z Kossuth Lajos tér na stanicu Deák Ferenc tér čo je akýsi metro uzol spájajúci metro č.1-2-3. Keď sa vyberiete na stanicu Nugyati pályaudvar metrom č.3 dostanete sa do podzemného mestečka. Obrovské nákupné centrum pod zemou. Jedna veľká časť je venovaná jedlám od výmyslu sveta. Nájdete tam mexické burito, Mc Donalds, čínske jedlá, turecké aj arabské špeciality a mnoho ďalších. Pri návšteve tohto podzemného kráľovstva som si pomyslela len jedno, tu by som teda pracovať nechcela respektíve asi ani nedokázala. Cestou späť som použila metro č.3 až na Kalvín tér, kde som prestúpila na metro č.4 smer Rákoczi tér.
Na trip po Budapešti je vynikajúce využiť nákup zvýhodnených 24 hodinových alebo 72 hodinových metro lístkov. Budapešť je vynikajúca popretkávaná metro sieťou. Dostanete sa ním takmer všade aj popod Dunaj vedú dve linky. V obchodoch i v reštauráciách je bežné platiť bankomatovou kartou, samozrejme okrem tržnice a pouličných predavačov. Na premiestňovanie po meste sa dajú použiť aj zelené bicykle, najčastejšie stoja pri východe z metra, alebo na námestiach.
Budapešť je nádherné mesto v každom ročnom období má svoje čaro. Určite sa tam ešte vrátim, najbližšie v období adventu, keď bude všetko nádherne vyzdobené a predvianočná atmosféra bude lietať vzduchom....pridáte sa ?
