Predstavuje u nás okolo 3000-4000 prípadov ročne alebo 50-160 postihnutí na 100 000 obyvateľov a rok. Pritom vynútenú (urgentnú), život zachraňujúcu operáciu, si vyžiada krvácanie u 5-10% postihnutých.
Krvné straty sa môžu týkať každej samostatnej časti tráviaceho systému, predsa najväčším výskytom je postihnutá jeho tzv. horná časť (od ústnej dutiny po tenké črevo).
Krvné straty sa môžu týkať každej samostatnej časti tráviaceho systému, predsa najväčším výskytom je postihnutá jeho tzv. horná časť (od ústnej dutiny po tenké črevo).
Najväčšie nebezpečenstvo vyplýva z faktu, že krvácanie do gastrointestinálneho ekosystému je zaťažené vysokým percentom úmrtnosti, s podielom 6-13% (7-10) na všetkých ročných úmrtiach, čo je dosť vysoké číslo!
Najčastejšie kvôli objemným a rýchlo postupujúcim krvným stratám, s prehlbovaním šoku z toho plynúceho, pre nedostupnú, meškajúcu alebo oneskorenú odbornú pomoc, vyčerpanosť rezerv organizmu, rôznu početnosť a stupeň komorbidity (sprievodných chorobných jednotiek), ktoré sa masívnym krvácaním zhoršia do nezvrátiteľných hraníc aj pri včasnej a účinnej pomoci.
Častejšie a závažnejšie býva krvácanie z horných partií gastrointestinálneho ekosystému (ústna dutina, pažerák, žalúdok). Predstavuje 80-90% všetkých krvácaní. Rozptyl prípadov, končiacich úmrtím (letálnych) má široké rozpätie. Napríklad krvácanie pri stresovom vrede žalúdka môže skončiť náhlym úmrtím u 20-60% postihnutých, v prípade krvácania z pažerákových kŕčových žíl (ezofageálne varixy) 20-50%, pri krvácaní z chronického (peptického) vredu žalúdka alebo dvanástnika u 1-20%.
Krvácanie dovnútra gastrointestinálneho ekosystému sa navonok prejavuje rozličným spôsobom. Počnúc vytekaním čerstvej krvi z ústnej dutiny napr. pri rôznych nádoroch, prasknutej cievnej aneuryzmy (vyklenutie), neprirodzenom spojení cievneho systému a priľahlých štruktúr (fistuly), ale aj po zubolekárskych a iných operačných výkonoch, cez zvracanie čerstvej, sýtočervenej nenatrávenej krvi (hemateméza), po zvracanie krvi čiastočne natrávenej, farby kávovej usadeniny (melaneméza). V strednej časti gastrointestinálneho ekosystému (tenké črevo) sa krvácanie môže prejaviť stolicou farbe kolomaže (meléna) alebo s rôznymi odtieňmi do červena sfarbenej, čo záleží najmä od intenzity krvácania a vzdialenosti jeho umiestnenia v jednotlivých častiach tenkého čreva, vzhľadom ku konečníku. Krvácanie slabšej intenzity z poslednej časti systému (hrubé črevo, konečník) sa zvyčajne prejaví melénou. V prípade intenzívnejšieho a umiestneného v konečných partiách hrubého čreva a konečníka, môže mať rôzne odtiene červenej farby (hematochéza), pritom stolica môže byť, ale ani nemusí byť jeho súčasťou. Prudké vytekanie sýtočervenej krvi cez konečníkový otvor sa volá enterorágia.
Veľmi nebezpečné je skryté krvácanie (okultné), kedy krv v zvratkoch alebo stolici nie je voľným okom viditeľná a odhaliť ju môže iba laboratórna analýza. Z uvedených dôvodov preto môže trvať rôzne dlhú dobu, kým ju pacient postrehne a zozačiatku i pociťuje. Nanajvýš ako nejaký ťažko definovaný pocit, jav, patriaci medzi rôzne drobné ukazovatele narušeného komfortu zdravia, ktoré zahŕňa pojem „súbor malých príznakov“.
Na krvácaní z horných častí gastrointestinálneho ekosystému sa podieľajú najmä kŕčové žily (varixy) pažeráka a hornej časti žalúdka (30%), vrodené a iné prietrže (hernie) bránice, chronický vred žalúdka a dvanástnika (40%), stresový vred žalúdka (20% - písali sme o ňom nedávno), refluxná choroba. Menej časté, ale nie zriedkavé, sú krvácania pri atypických vredoch a narušeniach celistvosti sliznice žalúdka, vrátane priľahlých vrstiev (napr. Zollingerov – Ellisonov, Curlingov, Malloryho – Weissov). Medzi ojedinelé prípady krvácania z horných partií gastrointestinálneho ekosystému môžu byť zaradené niektoré problémy s príštitnými telieskami, divertikuly žalúdka a dvanástnika, niektoré krvné ochorenia (hemofília), nádory žalúdka nezhubné (polypy, adenómy, neurinómy, rôzne dysplázie) i zhubné (karcinóm, sarkóm).
Krvácania do gastrointestinálneho ekosystému môžu spôsobovať aj lieky. Medzi najznámejšie patria acylpyrín, kortikoidy, niektoré analgetiká, nesteroidné antireumatiká či predávkovanie (zväčša neúmyselné) liekov zamedzujúcich krvné zrážanie alebo ho rozpúšťajúce z preventívnych alebo liečebných dôvodov.
Samostatnú kapitolu predstavujú komplikácie po vykonaných operáciách na orgánoch hornej časti gastrointestinálneho ekosystému (najmä na pažeráku, žalúdku, dvanástniku), ale aj s nimi susediacich (napr. cievnych).
Z príčin, ktoré vyvolávajú krvácanie z tenkého čreva, sú v zostupnom poradí najčastejšie nezhubné nádory (lipómy, fibrómy, poplypy, myómy, hemangiómy). Menej časté bývajú nádory zhubné (karcinóm, sarkóm). Medzi nezriedkavé patria tiež divertikuly (vydutiny sliznice alebo steny čreva). K najznámejším patrí Meckelov a Grasserov divertikul. Krvácaním sa môžu prejaviť aj rôzne infekčné a neinfekčné (autoimúnne) zápaly sliznice tenkého čreva, napr. Crohnová choroba (tiež sme o nej a jej podobných ochoreniach písali už niekoľkokrát).
Medzi najčastejšie dôvody krvácania z hrubého čreva a konečníka patria vonkajšie a vnútorné hemoroidy (venovali sme im niekoľko blogov, viď aj www.symptomedica.com). K dôležitým a patrične závažným patria nádory nezhubné (polypy, adenómy), ale hlavne zhubné (karcinóm, sarkóm, malígny lymfóm). Medzi časté príčiny krvácania patria aj divertikuly (venovali sme im blog) a cudzie telesá. Nezriedka bývajú krvácaním sprevádzané niektoré infekčné a neinfekčné (autoimúnne) ochorenia sliznice hrubého čreva (ulcerózna kolitída, Crohnová choroba a iné, písali sme o nich mnohokrát), tiež iné nešpecifické zápaly, napr. po ožarovaní či sprevádzajúce črevnú tuberkulózu (špecifické).
Do úvahy prichádzajú aj stavy po rôznych diagnostických a operačných výkonoch, vrátane endoskopických, napr. po kolonoskópii či menších ambulantných operáciách, napr. odstránení polypov (polypektómie).
Kvôli úplnosti je ešte nutné poznamenať, že niektoré potraviny môžu spôsobiť zafarbenie najmä stolice, ktoré pripomína krv (cvikla) alebo melénu (čierne bobule, špenát), čo dotyčnú osobu zvyčajne aj poriadne vyľaká. Podobný efekt môžu mať tiež niektoré lieky podávané ústne, napr. preparáty železa či čierne uhlie.
Diagnostika a liečba jednotlivých typov krvácania z gastrointestinálneho ekosystému
patrí do výhradnej kompetencie špecialistov a má svoje presné postupy.
Z praktického hľadiska je potrebné zdôrazniť. Rozhodujúcim krokom k úspešnosti je včasná lekárska dostupnosť a rýchly transport do najbližšej nemocnice.
Presne v uvedenom poradí.
Totiž, v prípade náhleho krvácania nastúpi najprv veľký strach a panika. U postihnutej osoby, rovnako aj u jeho najbližších. Vtedy je však nutné v rýchlom slede postupnosti človeka s krvácaním:
- uložiť do vodorovnej polohy s vysoko podloženými dolnými končatinami (stabilizovaná poloha), v prípade zvracania
- vytočiť hlavu nabok a dbať, aby obsah zvratkov nevdýchol,
- takmer okamžite volať sanitku rýchlej lekárskej pomoci (RZP).
Tento postup má prednosť pred organizovaním urýchleného a neraz až chaotického svojpomocného transportu do nemocnice, hoci sa môže na prvý pohľad zdať, že bude rýchlejší. Háčikom však je, že ani odborník, nieto laik, nevie odhadnúť výšku krvnej straty. A teda ani predvídať, kedy a v akom rozsahu nastúpi šok. V prípade, že sa tak stane počas transportu a postihnutý nebude liečebne podchytený, môže dôjsť až k strate ľudského života.
Mať je pritom potrebné na zreteli, že strata 10-15% objemu cirkulujúcej krvi (500-750ml) sa prejaví tzv. pred šokovým stavom, kedy sa prudko zrýchľuje srdcový tep, znižuje krvný tlak a život postihnutej osoby je v ohrození. Strata 20-25% krvi (1000-1200 ml) už vedie k rozvoju šoku a človek je v zjavnom ohrození života. Pokiaľ je krvácanie prudké a pokračuje, strata v rozmedzí 30-35% (1500-1750 ml) spôsobuje stredne ťažký šok, čo je veľmi vážne. V prípade ešte väčších strát (1750-2000ml), čiže 35-40%, nastupuje ťažký šok a známkami zlyhávania sú postihnuté všetky vitálne funkcie organizmu. Pokiaľ strata krvi presiahne 40-50% objemu cirkulujúcej krvi (2000-2500 ml), pacient sa dostáva do nezvratného šoku (ireverzibilného), ktorý je zaťažený vysokou úmrtnosťou a mnohokrát ani lekárska pomoc už vtedy nemusí byť úspešná.
Preto má mať osoba, ktorá je postihnutá náhlou krvnou stratou z gastrointestinálneho krvácania alebo jemu blízky človek, ktorý mu pomáha, uvedené súvislosti na zreteli. A keďže málokto a málokedy dokáže odhadnúť množstvo krvných strát aj napriek panike a strachu (čo sa lepšie hovorí ako v skutočnosti zrealizuje) musí vyčkať v stabilizovanej polohe na príchod rýchlej zdravotnej pomoci. Lebo školení záchranári dokážu vykonať potrebné a nevyhnutné život zachraňujúce úkony priamo na mieste, najmä napojiť infúzie, stabilizovať vitálne funkcie a zrealizovať kvalifikovaný transport za neustálej kontroly zdravotného stavu aj už prebiehajúcej liečby. Získať tak drahocenný čas, aby konečný výsledok spoločného úsilia mnohých zainteresovaných, bol napokon úspešný.
Našťastie, krvácanie do jednotlivých častí gastrointestinálneho ekosystému býva v 80-90% prípadov malé a spontánne sa zastaví.
Predstavuje to však dvojsečnú zbraň. Najmenej z dvoch dôvodov.
V 10-30% prípadoch sa totiž obnoví (recidíva), najčastejšie do 72 hodín. Navyše, jeho intenzita sa vtedy môže znásobiť. Okrem toho, v prípade, že sa krvácanie spontánne zastaví, postihnutú osobu to uspokojí natoľko, že sa nenechá riadne došetriť a následne ani liečiť. Zanedbanie uvedeného jednoduchého postupu, žiaľ, môže vyústiť v budúcnosti do zložitého problému, ktorého riešenie nemusí byť vždy úspešné.
Z nášho stručného prehľadu je zrejmé, že príčin krvácania do jednotlivých častí gastrointestinálneho ekosystému je dosť a to sme uviedli iba tie najhlavnejšie. Ambíciou dnešného nášho blogu chce preto byť želanie pre každého, aby za žiadnych okolností k nemu nedošlo. K praktickým záverom patrí tiež zvýraznenie, že krvácanie z týchto partií nášho tela neslobodno podceňovať a v prípade, že sa objaví, nechať sa náležite vyšetriť. Vrátane skríningového vyšetrenia stolice na okultné krvácanie. Podľa starého hesla, radšej sa dnes báť ako zajtra zľaknúť.
