Prispôsobuje sa tomu aj ich odborné názvoslovie.
Keď sa hovorí o vrodenej (kongenitálnej) deformite, vznikla počas vnútromaternicového vývoja (najčastejšie v piatom až ôsmom týždni tehotenstva) a je na prvý pohľad zrejmá bezprostredne po narodení dieťatka.
Pokiaľ sa v uvedenej súvislosti využíva termín vývojová vada, ide o deformitu, ktorá sa prejaví a zvýrazňuje až v priebehu rastu chrbtice, najčastejšie počas búrlivého obdobia pubertálnych rokov. Naplno sa zvýrazní v období po ukončení rastu.
Získaná deformita chrbtice sa týka predovšetkým obdobia dospelého veku, hodne závisí od veku a pohlavia. Spôsobená je hlavne degeneratívnymi zmenami chrbtice a jej súčastí, úrazového i neúrazového pôvodu.
Mechanizmus jednotlivých období ochorení chrbtice je podrobne prebádaný, ale jeho príčinu sa doposiaľ nepodarilo spoľahlivo zistiť.
Medzi najznámejšie prípady vrodených vád chrbtice patria splynutie prvého krčného stavca (atlas) s lebečnou bázou (asimilácia atlasu) či čiastočné stavce (hemivertebrá), kedy sa vývojom založí iba polovica alebo štvrtina stavca, čím sa vytvorí asymetrický klin. Vedie to k nerovnomernosti rastu nielen stavca, ale aj celej chrbtice a vzniká vybočenie, tzv. kongenitálna skolióza.
Ďalším príkladom vrodených deformít chrbtice je splynutie niekoľkých stavcov chrbtice (tzv. kongenitálny stavcový blok).
Medzi vrodené vady chrbtice patrí aj tzv. diastematomyélia, kedy kostná časť klenby chrbtice, v dôsledku vývojového defektu, pozdĺžne rozdeľuje miechu. Veľmi často ju sprevádza skolióza alebo aj iné deformity. Jej význam a dopady na zdravotný stav môžu byť od úplne ľahkých a jemných, po spôsobujúce rôzne neurologické príznaky. Čím je neurologickej symptomatológie viac, tým ide o ťažší stav a závažnejšiu prognózu.
V inom prípade nedôjde k uzatvoreniu oblúka stavcov, dochádza k voľnej komunikácii neuzatvoreného kosteného chrbticového kanálu priamo s podkožím alebo aj vyklenutím vnútorného obsahu navonok. Jedná sa o tzv. spina bifida (obr. 1).
Spina bifida má rôzne prejavy, najčastejšie k vyklenutiu obsahu dochádza v bedrovej alebo krížovej oblasti. Má tiež rôzny dopad na dieťatko. Od situácie, ktorá sa iba dlhodobo sleduje, bez akýkoľvek liečebných zásahov, po štádiá, ktoré je možné zvládnuť operačne, ale, žiaľ, aj o také, ktoré nie sú zlučiteľné so životom.
Medzi vývojové deformity chrbtice patrí predovšetkým skolióza. Pôvodný výklad ju charakterizoval ako ľavo-pravé vybočenie chrbtice (v tzv. frontálnej rovine). Dnes sa uznáva, že ide o komplexný stav, kedy dochádza k trojrozmernému poškodeniu chrbtice, čiže aj predo-zadné a rotačné, ktoré sa rôznym spôsobom kombinujú. Z príčinného hľadiska ide o súbor rôznych faktorov a najlepšie ich dokumentuje samotné rozdelenie skoliózy.
Vrodená (kongenitálna) skolióza vyplýva z asymetrie vývoja stavcov (príklady sme uviedli v časti o vrodených deformitách chrbtice). Napriek zjavnému vybočeniu chrbtice, spočiatku postihnutému dieťatku neprináša takmer žiadne problémy, čo mnohokrát vytvára klamlivú nádej, že sa o nič závažného nejedná. Ale, postupom času, žiaľ, progreduje. Liečba je spočiatku konzervatívna, ktorej dominuje špeciálny rehabilitačný program a nakladanie rôznych vyrovnávacích, resp. odľahčovacích korzetov. V závažnejších prípadoch je nutná dosť komplikovaná operácia, ktorá, našťastie, má veľkú šancu uspieť.
Idiopatická skolióza je deformita vo všetkých troch rovinách chrbtice, ktorej príčina nie je doposiaľ známa. Zaujímavosťou je, že trikrát častejšie postihuje dievčatá ako chlapcov. Týka sa predovšetkým mladého veku a podľa toho sa delí na tri podskupiny. Infantilná u detí do troch rokov veku, juvenilná sa týka detí od troch rokov po nástup puberty, adolescentná sa vyvíja v období od nástupu puberty, do ukončenia rastu kostí.
Ani v týchto prípadoch príčina presne známa zatiaľ nie je, ale vplyv genetiky je vysoko pravdepodobný. Pre liečbu má zásadný vplyv doba jej začiatku. Čím skôr sa s ňou započne, tým lepší efekt je možné dosiahnuť.
Výber typu liečby záleží od uhla zakrivenia chrbtice. Pokiaľ ide o zakrivenie do 10°-20°, stav sa dlhodobo sleduje a vyhodnocuje. V rozpätí zakrivenia 20°-40° nastupuje rehabilitácia a nakladanie individuálne vyhotovených korzetov (ortéz). Pokiaľ zakrivenie presahuje uhol 40° je už nutná operácia. Jej účelom je zásahmi na kostenom skelete chrbtice vyrovnať alebo aspoň zmierniť nežiaduce zakrivenie chrbtice.
Neuromuskulárnu skoliózu sprevádzajú rôzne poruchy motoriky, čo býva spôsobené nejakým periférnym nervovým postihnutím. Najčastejšie detskou mozgovou obrnou a ochoreniami, kde sa kombinuje rôznym stupňom poškodený prenos nervového vzruchu na svalstvo, ale aj poúrazové stavy, s poškodením miechy. Samotná niekoľko orgánová povaha ochorenia dáva tušiť, že liečba, ale aj celkové vyhliadky ju úspešne zvládnuť, sú zložité a dosť nepriaznivé.
Recklinghausenovú deformitu spôsobuje prítomnosť nádoru, neurofibrómu, v okolí chrbtice. Liečba neurofibrómu je operačná, terapia deformity spočiatku a pri malých zakriveniach konzervatívna (rehabilitácia, vyrovnávací korzet), neskôr aj operačná, s cieľom vybočenie napriamiť a chrbticu dlhodobo stabilizovať.
Sekundárne skoliózy vznikajú dôsledkom iných známych príčin. Napríklad pri nerovnakej dĺžke dolných končatín, v dôsledku rastu rôznych nádorov, kvôli úrazom, ale aj pre degeneráciu súčastí chrbtice. Z hľadiska liečby je veľmi zložitou skolióza pri hystérii, čo vyžaduje nielen ortopedickú starostlivosť a liečbu, ale ešte intenzívnejšiu spoluúčasť psychiatra či klinického psychológa.
K tejto skupine poškodení chrbtice je potrebné ešte stručne spomenúť najčastejšie tzv. predo-zadné zakrivenia, kyfózu a lordózu, v ich neprimeraných formách. Obr. 5.
Neprimeraná kyfóza (tiež hyperkyfóza) býva najčastejšie zvýraznená v hrudnej (torakálnej) oblasti. Vytvára „guľatý chrbát“. Lordóza (tiež hyperlordóza) v driekovej (lumbálnej) oblasti.
Spôsobujú ich zvyčajne vrodené stavy (podobného pôvodu ako iné kongenitálne postihnutia chrbtice), získané (z rôznych, najmä degeneratívnych ochorení chrbtice a jej súčastí alebo v dôsledku iných ochorení) a tzv. posturálne, kedy je príčinou chybné držanie tela (konzervatívnou liečbou najlepšie liečebne ovplyvniteľné). Najčastejšie ju mávajú tehotné ženy, najmä po sebe nadväzujúcich graviditách a obézni, s výraznou brušnou obezitou.
Zvláštnou jednotkou je tzv. Scheuermannova choroba, čo je kyfóza dospievajúcich (tiež juvenilná, adolescentná), ktorej príčinou je porucha skostnatenia (osifikácie) tiel stavcov počas dospievania. Častejšia je u chlapcov (medzi 12.-16. rokom), umiestnená v oblasti hrudnej časti chrbtice. Menej často v driekovej oblasti. Ukončením rastu choroba ustane.
Liečba, podobne ako v iných prípadoch, závisí od uhla zakrivenia. Nižšie stupne sa dokážu zvládnuť konzervatívne, ťažšie formy je možné vyriešiť operáciou.
Vo všetkých prípadoch doteraz prezentovaných stavov a ochorení chrbtice, je kriticky dôležitou súčasťou diagnostického aj liečebného procesu včasná, adresná, individuálna, dôsledná a vytrvalá rehabilitácia. Rozhoduje nielen o okamžitom efekte liečby, ale a najmä o dlhodobých dôsledkoch, čo významne formuje kvalitu života postihnutej osoby na dlhé desaťročia. V žiadnom prípade nejde o nejakú „spoločenskú udalosť“, ale veľký kus potrebnej a nevyhnutne dôležitej súčasti liečby. Zanedbanie alebo jej podcenenie (nedocenenie) sa dokáže kruto vypomstiť. Preto pri zistení akejkoľvek deformity chrbtice je ju nielen potrebné zapracovať do terapeutického algoritmu, ale a najmä dôsledne, trpezlivo dodržiavať. Mnohokrát v trvaní niekoľkých mesiacov aj rokov.
O ďalších a získaných degeneratívnych ochoreniach chrbtice pokračujeme nabudúce.
