Najčastejšie sa vyskytujú v jeho horných častiach (fundus, cardia), v dolných partiách a dvanástniku (antrum a duodenum) sú zriedkavejšie. Obr. 1.,2.
Výskyt sprevádza veľmi často krvácanie (hemorágia), ale aj prasknutie (perforácia). Krvácanie záleží od jeho masívnosti a prejaví sa zvracaním čerstvej krvi (hemateméza) a čiernou stolicou (meléna). Pri perforácii sa obsah žalúdka vyprázdni do voľnej dutiny brušnej, vytvorí akútny zápal pobrušnice, čo je život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje urgentnú operáciu.
Udáva sa, že stresový vred žalúdka tvorí 1-20% všetkých vredov žalúdka a dvanástnika. Rozptyl vyplýva zo skutočnosti, že určitá časť akútnych stresových vredov žalúdka, v dôsledku menej výrazného priebehu a príznakov, sa zhojí spontánne bez toho, aby dotknutá osoba vyhľadala lekársku pomoc (mnohí majú v povahe „trpieť“) a preto nie sú podchytené pre štatistické spracovanie.
Vyvolávajúcim impulzom vzniku je stresová situácia (opakovaná), ale môže byť súčasťou celkového zlého stavu, napr. po ťažkých úrazoch, haváriách, polytraumách, popáleninách, rozsiahlych, ale aj menej zložitých operáciách, poškodeniach mozgu a centrálnej nervovej sústavy, ale aj pri obličkovom zlyhaní, rozsiahlych infekciách, vrátane sepsy.
Mechanizmus vzniku stresového vredu žalúdka predpokladá sumarizáciu niekoľkých nepriaznivých faktorov, ktoré sa vyskytnú naraz a na jednom mieste. V rýchlo po sebe nasledujúcom slede dochádza k náhlemu zníženiu prekrvenia slizničných štruktúr žalúdka. Spôsobuje ich stiahnutie jeho malých a drobných ciev, tým neprekrvenie, na základe stresovou situáciou predráždených žalúdočných nervových pletení. Takmer okamžite dochádza k poškodeniu celistvosti slizničnej bariéry (erózia, drobný vred) a zároveň k narušeniu prirodzených priestorov umiestnenia pre sliznicu škodiacich (agresívnych) a ochraňujúcich (protektívnych) faktorov v žalúdočnej stene (ešte o nich bude reč).
Ide najmä o rozhranie, v ktorom sa nachádzajú bunky produkujúce kyslú žalúdočnú šťavu (pH=1-2) s alkalickým prostredím (pH=7,4). Dochádza tiež k spätnému prieniku vodíkových iónov z vnútra žalúdka do jeho steny a prehlbuje sa miestna kyslosť, uvoľňuje histamín, to spôsobuje rozšírenie žilového systému, opuch priľahlých štruktúr a odumretie buniek sliznice.
K poškodeniu svojim dielom prispievajú tiež molekuly a zlúčeniny, ktoré sa do žalúdka dostanú spätným chodom z dvanástnika, napr. žlčové kyseliny, lebo šokový stav odblokoval prirodzenú bariéru svalového zvierača na konci žalúdka (pylorus). V tomto okamihu začnú agresívne faktory intenzívnejšie ničiť poškodenú sliznicu a zozačiatku plochý defekt (vred, ulcus) prehlbujú. V momente, kedy sa im (agresívnym faktorom) do cesty dostane hoci drobná cievka (v tejto oblasti je ich pomerne veľa), rozožerú jej stenu a začne krvácanie dovnútra žalúdka. Pokiaľ je prudké a obsažné, vyprovokuje zvracanie čerstvej, červenej krvi (hemateméza), prípadne čiastočne natrávenej, má vzhľad kávovej usadeniny (melaneméza).
V prípade, že ide o krvácanie z menšej cievky s menej výraznými stratami, krv sa dostane do gastrointestinálneho ekosystému, kde pôsobením mikroorganizmov zmení vzhľad z červeného na sfarbenie kolomaže (meléna).
V oboch prípadoch krvácania ide o náhlu brušnú príhodu, ktorá vyžaduje urgentné riešenie v nemocnici, neraz si aj vynúti operáciu.
Ak sú agresívne faktory pôsobenia žalúdočnej šťavy prisilné, protektívne prislabé, človek nie je schopný mobilizovať samo ochraňujúce mechanizmy alebo ich má vyčerpané, nedostane načas liečbu alebo vonkajšie príčiny provokujúce mechanizmus vzniku stresového vredu žalúdka pretrvávajú, v rýchlom slede udalostí dochádza k prehlbovaniu a zväčšovaniu vredu (obr. 4), čo môže vyústiť do prederavenia steny žalúdka v jeho všetkých vrstvách. Vznikne náhla príhoda brušná, ktorej riešenie si vyžaduje neodkladnú, akútnu, život zachraňujúcu operáciu.
Najzávažnejšie akútne komplikácie, našťastie, nesprevádzajú vznik každého stresového vredu žalúdka. Dokonca ľahšie formy, čo už spomenuté bolo, vďaka zmobilizovaniu ochranných mechanizmov organizmu postihnutej osoby, sa dokážu zhojiť spontánne v priebehu jedného až dvoch týždňov.
Nepríjemné je, že rozvoj vyššie uvedených najvážnejších náhlych komplikácií má rôzne časové rozpätie, čo kopíruje hlavne momentálny stav organizmu postihnutej osoby, účinnosť a vytrvalosť pôsobenia stresových faktorov (stresorov). Vznik krvácania sa popisuje u 5-10% a k perforácii stresového vredu dochádza približne u 0,5-2% postihnutých.
Akútny stresový vred žalúdočnej sliznice sa zvyčajne prejaví bolesťou v strede hornej časti brucha. Býva trvalá a po najedení sa môže nakrátko zmierniť, ale ani nemusí.
Nezriedka býva prítomný pocit naplneného žalúdka, nechutenstvo, nutkanie na zvracanie (nauzea) a zvracanie (vomitus) aj pri prázdnom obsahu.
Diagnosticky najvýhodnejšie aj najpresnejšie je endoskopické (gastrofibroskopické) vyšetrenie. Bežne praktizované ambulantnou cestou, ktoré však nie všetci pacienti dokážu zvládnuť. Klasické röntgenologické vyšetrenie s použitím kontrastnej látky vpravenej do žalúdka je metódou voľby aj s vedomím, že je menej presné. Preto dnes odborníci na endoskopiu ju vykonávajú aj v celkovej anestézii (pacient je uspatý), čo je už celkom vážny výkon, lebo - hoci na krátku dobu - vyradzuje centrálne nervstvo (mozog), životne dôležitý (vitálny) orgánový systém.
V liečbe akútneho stresového vredu žalúdka je potrebné odstrániť (zmierniť) príčinu, ktorá ho vyvolala. Zložité to môže byť mnohokrát vtedy, pokiaľ je stres vyvolaný problémami, voči ktorým (takmer) niet obrany. Najmä v rodine, zamestnaní, medziľudských vzťahoch, v dôsledku činností orgánov činných v trestnom konaní či oprávneným alebo neoprávneným verejným pranierom. Vtedy naozaj sa zvyšuje riziko nástupu aj najzávažnejších komplikácií stresového vredu žalúdka.
Liečba nekomplikovaného stresového vredu žalúdka je konzervatívna. Spočíva v diétnych, režimových opatreniach a medikamentóznej terapii. Dnes ju riadi zvyčajne gastroenterológ, ale podieľať sa môže plejáda ďalších nechirurgických aj chirurgických medicínskych odborov.
Diétne opatrenia, pri liečbe akútneho stresového vredu žalúdka, boli kedysi pomerne prísne. Samozrejmou súčasťou, čo opakujem dookola pri rôznych príležitostiach, je dôsledná úprava pitného režimu. Čo sa týka samotných jedál, dnes sa od prísnych zákazov a príkazov upúšťa s tým, že odporúčané sú ľahké (čo sa týka výberu surovín a tepelnej úpravy) jedlá, menšie porcie, no v častejšom, po sebe nasledujúcom slede, aby sa tým viazali agresívne faktory (najmä kyselina chlorovodíková, pepsín, Helicobacter pylori, vracajúca sa žlč, niektoré lieky, fajčenie, alkohol, tzv. psychosomatické impulzy), hlavne kyslosť žalúdočnej šťavy a posilňovali protektívne (sliny, hlieny, bikarbonáty, prostaglandíny, slizničné regeneračné faktory, drobné prekrvenie podporujúce látky), s úmyslom najmä udržiavať prijateľné hodnoty kyslosti žalúdočného obsahu okolo pH 7,4.
Rovnaký cieľ sleduje aj početná skupina ordinovaných liekov (H2 blokátory, anacidá, enzýmy, anticholinergiká, parasympatolytiká, inhibítory protónovej pumpy, neurogénne faktory ovplyvňujúce molekuly), ktoré to dosahujú „oslovením“ rôznych receptorov. Ordinovať ich musí špecialista, experimentovať sa ani v tejto oblasti neodporúča.
Samozrejmou súčasťou je počas liečby sa precízne vyhýbať dráždivým a korenistým jedlám, doplnkom a pochutinám. Vrátane alkoholu a fajčenia. A to aj napriek tomu, že niektorí tolerujú, dokonca odporúčajú užívanie rozumného množstva štipľavých čili papričiek ako doplnok k jedlám.
Pre vyššie uvedené, mnohé ďalšie dôvody a nie iba chorým so stresovým vredom žalúdočnej sliznice, sa odporúča posilniť v strave prívod adaptogénov a zintenzívniť pohybové aktivity.
Adaptogény sú látky – molekuly, ktoré preukázateľne zvyšujú odolnosť ľudského organizmu voči fyzikálnym, chemickým alebo biologickým typom agresorov. Podmienkou je, aby mali všeobecne pôsobiaci účinok (na celý organizmus, nie iba na niektorý orgán či orgánový systém), s cieľom mobilizovať schopnosť človeka odolávať najrôznejším stresorom (príčiny vyvolávajúce stres) z vonkajšieho aj vnútorného prostredia. Pritom nesmú byť žiadnym spôsobom organizmu a zdraviu škodlivé a môžu sa užívať opakovane.
Výhodné sú prírodné adaptogény. Najmä tie, ktoré sú obsiahnuté v niektorej surovine vo väčšom, resp. koncentrovanejšom množstve. Z hľadiska ich lepšej akceptovateľnosti pre ľudský organizmus sú výhodnejšie tie, ktoré sú rastlinného pôvodu.
Medzi overené a najznámejšie prírodné adaptogény patria napr. ženšen pravý (Panax ginseng) a iné ženšeny, rodiola (Rhodiola rosea), aloe (Aloe vera), schizandra (Schisandra chinesis), vitánia, zvaná aj ashwagandha (Withania somnifera), šišiak bajkalský (Scutellaria baicalensis), kurkuma (Curcuma longa), eleuterokok (Eleutherococcus senticosus), huba reiši (Ganoderma lucidum), huba čaga (Inonotus obliquus), godži – goji (Lycium chinense), parcha (Rhaponticum cathamoides), aralka (Aralia elata, Aralia cordata), maka peruánska (Lepidium meyenii), barota africká (Gunnera perpensa), kapara (Capparis decidua), mormodika (Mormodica charantia), marhaník (Punica granatum), avokádo (Persea americana), ginkgo (Ginkgo biloba), masticha, (živica z Pistacia lentiscus var. Chia), ale aj u nás dobre známy a ľahko dostupný ďumbier – zázvor (Zingiber officinale), bazalka indická (Ocimum tenuiflorum), jarabina (Sorbus acuparia), kaleráb (Brassica oreacea), špargľa (Asparagus officinalis), čučoriedka (Vaccinium myrtillus), cesnak (Allium sativum) a cesnakovité, paprika (Capsicum annuum), paradajka (Solanum lycopersicum), mrkva (Daucus carota), petržlen (Petroselinum cripsum), rakytník (Hippophae rhamnoides), hrozno (Vitis vinifera), púpava (Taraxacum officinale), nechtík (Calendula officinalis), rumanček kamilkový (Matricaria chamomilla), echinacea – rudbekia (Echinacea purpurea), hliva (Pleurotus ostreatus), tiež zelený čaj, kakao, sladké drievko, špaldová tráva, zelený jačmeň či riasy chlorella a spirulina.
Výpočet rozširujú požívatiny s hojným zastúpením antioxidantov, flavonoidov, vitamínov, minerálov, čiže najmä čerstvého ovocia a zeleniny, ktoré majú zvyčajne s adaptogénmi synergický efekt. Znamená to, že si vzájomne znásobujú pozitívne účinky na ľudský organizmus a jeho látkovú premenu, vrátane tvorby aj využitia imunity a súbežne ich šetria, sú využiteľné v tele dlhšiu dobu a spôsobom bezo zvyškovým.
Dobrou možnosťou liečebných, ale aj preventívnych opatrení sú tiež probiotiká (kmene „dobrých“ mikroorganizmov, obšírne sme sa im venovali, viď aj www.symptomedica.com), lebo podporujú najmä črevnú imunitu. Tiež kvalitné výživové doplnky (certifikované), ktoré dokážu telu dodávať potrebné a správne molekuly (ortomolekuly a mikroživiny) v koncentrovanej forme.
Platí tiež, že čo je dobré pre liečbu je v prevencii niekoľkonásobne výhodnejšie.
Navyše, čo sa príjmu týka aj neporovnateľne menej zaťažujúce, až príjemnejšie a podstatne lacnejšie, než akákoľvek liečba.
Súčasťou proti stresových opatrení má dôležité miesto zintenzívnenie pohybových aktivít stresom postihnutej osoby. Jednoducho povedané, aby zvýšenou fyzickou činnosťou odblokovali nahromadený negatívny potenciál, ktorý vyplýva z psychického pnutia, tlaku, vynakladaného na jeho osobu.
Výber a intenzitu si musí zvoliť každý sám, ale vcelku platí zásada, aby päťkrát týždenne, minimálne trikrát, „spotil tričko“ a prinútil aspoň na krátku dobu svoje srdce pracovať o 50-80% nad jeho normálnu frekvenciu.
Aplikované na najbežnejší spôsob fyzickej aktivity – chôdzu, to znamená svižné tempo po dobu najmenej tridsiatich minút tri až päťkrát týždenne. Optimálna rýchlosť je 1 m/s (4-5 km/hod.). Pre tých, ktorí majú kratší krok či problémy pohybového aparátu, starosti k krvným obehom a dýchaním, ide od jeho dvoch po jeden krok za sekundu.
Stres zo života ľudí nie je možné odstrániť.
Preto ani nemožno predpokladať, že sa v budúcnosti výskyt stresových vredov žalúdočnej sliznice bude znižovať.
Naopak!
Ako ukazuje klinická skúsenosť má a bude mať síce malú, ale nestále narastajúcu krivku výskytu a čo je nepríjemné, postihovať bude čoraz viac aj mladšie vekové skupiny. Najmä štyridsiatnikov a päťdesiatnikov, ľudí spoločnosťou najviac vyťažovaných, zaťažovaných, na ktorých je čím ďalej, tým viac toho nakladané a číha tiež väčšie množstvo, mnohokrát aj poriadne rafinovaných stresorov.
Obrana voči nim je mnohokrát chabá, márna alebo nemožná. Neostáva nič iného, len sa voči nim dobre vyzbrojiť, obrniť a zvládnuť ich.
Tomuto úsiliu chce drobným vkladom prispieť aj náš dnešný blog.
