A v prípade, že vstúpia do cievneho systému čreva, môžu sa rozšíriť do celého organizmu. Následky môžu byť priam katastrofálne.
Najmä rozvojom veľkej skupiny autoimúnnych ochorení, kam patria predovšetkým atoimúnna hepatitída, chronická gastritída, ulcerózna kolitída, diabetes I. typu, glomerulonefritída, Guilaiov – Barrého syndróm, Hašimotova tyreoditída, lupus erythematodes, Crohnová choroba, Basedowa choroba, Bechterevova choroba, myastenia gravis, Ordova tyreoiditída, polyartritída, psoriáza, sarkoidóza, Stiffov – Manov syndróm, sklerodermia, Wegenerova granulomatóza, vitiligo, celiakia, supuratívna hidradenitída a to už je vážnym medicínskym problémom.

Mechanizmus vzniku syndrómu presakujúceho čreva bol identifikovaný, ale doposiaľ sa nepodarilo zistiť úplne presnú príčinu, ktorá ho spôsobuje. Zodpovedajú tomu aj určité diagnostické rozpaky, lebo zatiaľ nemáme k dispozícii kritérium, ktoré by uvedený syndróm jednoznačne potvrdilo alebo vylúčilo.
Diagnostik sa opiera o precíznu analýzu anamnézy pacienta, jeho kompletné vyšetrenie a berie do úvahy mnoho sprievodných znakov, ktoré si musí overovať rozličnými diagnostickými metódami. Nanajvýš je preto zrejmé, že niekoľkoročná prax a klinická skúsenosť hrá v tomto prípade veľmi dôležitú úlohu.
Pomerne dobrým ukazovateľom je určenie hladiny zonulínu, proteínu, ktorý
je regulátorom črevnej priepustnosti. Jeho zvýšená aktivácia môže navodiť presakovanie čriev.

Zonulín bol objavený pri testovaní vakcíny proti cholere v roku 2000. Prišlo sa na to, že sa podieľa na tesných spojoch (tight junctions) buniek sliznice čreva. Viaže sa na špeciálne receptory ich povrchu a spúšťa proces, ktorého výsledkom je rozostúpenie bunkových spojení a vytvorenie priechodnosti čreva pre nežiaduce, nepotrebné aj škodlivé látky. Následkom je vybičovanie imunitného systému a spustenie obranných reakcií organizmu na ich elimináciu a odstránenie. Najnepriaznivejším dôsledkom býva až rozvoj spomínaných autoimunitných ochorení. (obr. 1).
Pokiaľ sa pri analýzach zonulín potvrdí, je prítomnosť syndrómu takmer istá, ale v prípade, že výsledok je negatívny, ho nevylučuje. Potrebné je vyšetrenia dopĺňať o ďalšie, napr. stanovenie niektorých enzýmov, napr. alfa-1-antitripsínu, imunoglobulínov, najmä IgA, kalprotektínu, čo je marker (ukazovateľ) zápalu čreva, mnohí využívajú laktulózový test pri vyšetrení močového výdaja, lebo je pomerne jednoduchý.
V dnešnom ponímaní výťažnosti vyšetrení priechodnosti čreva a z toho vyplývajúcich následných chorobných stavov a jeho prínosov pre nastavovanú liečbu, sa je však potrebné orientovať najmä na kompletný rozbor zloženia mikrobiómu stolice a analýzu potravinových intolerancií a alergií. Najmä preto, lebo syndróm priepustnosti čreva je s nimi veľmi úzko prepojený.
Liečba príčinná, ktorá by „zalepila“ poškodenú sliznicu zatiaľ nie je. Liečebné plány vychádzajú zo všeobecného poznania, že sliznica čreva má veľkú regeneračnú schopnosť a treba urobiť všetko, aby sa zmysluplne povzbudila a podporila.
Berie sa do úvahy aj fakt, že slizničný imunitný systém a výživa sa rozhodujúcim spôsobom podieľajú nielen na jej úspechu, ale aj rýchlosti regenerácie. Podporiť jeho existenciu, v podobe prívodu potrebných substrátov na tvorbu buniek a produktov imunity je preto dôležitou súčasťou liečby. Podobne aj podpora ostatných orgánov imunity. Trpezlivo je potrebné najprv hľadať a nachádzať príčinné súvislosti a následne, obrazne povedané, rozpliesť klbko problémov.

A keďže v drvivej časti prípadov možno v predchorobí podrobnou analýzou identifikovať dlhodobé nedostatky, resp. prehrešky voči výžive, je úplne logické, že jedno z liečebných opatrení je nasmerované práve do prehodnotenia a zásadného prepracovania výživového algoritmu postihnutej osoby formou tzv. personifikovanej výživy (pripravenej na mieru postihnutej osoby).

Spoločne s pacientom terapeut hľadá, nachádza, odstraňuje a nahrádza pre jeho organizmus nevhodné potraviny a požívatiny, dbá, aby nová ponuka bola komplexná, obsahovala dostatočné a potrebné množstvo makroživín, ale najmä mikroživín, vrátane látok a molekúl so zvýšeným preventívnym aj liečebným efektom.
Ide o ojedinelý prístup, lebo žiadny z našich pacientov nie je kópiou niekoho iného. Preto celý proces vyžaduje patričnú skúsenosť, ale aj aj vzájomný súlad, spoluprácu, dôveru, pozitívne myslenie.
Nesmie sa totižto nielen zabúdať, aby pacient – klient dostal všetko, čo potrebuje a má dostať, ale aj vyhýbať sa tiež, možno nie vždy a na prvý pohľad tak zreteľným nástrahám, ktoré číhajú, pripravené svoju prítomnosťou škodiť, pokiaľ na to dostane dostatočný priestor a čas.
Veľmi dôležitou súčasťou ozdravného plánu je aj usmerňovanie využívania rôznych doplnkov výživy a zorientovanie klienta v hľadaní a nachádzaní naozaj výhodných odporúčaní, najmä z kategórie tvorby racionálneho životného štýlu, ktorými ho nasycujú nie vždy dobroprajné odporúčania rôznych expertov či „expertov“.
Dôležitou súčasťou však je byť v neustálom, pravidelnom kontakte s postihnutou osobou, lebo je to proces tvorivý, ktorého úspech závisí od mnohých faktorov a musia dostať príležitosť byť, takpovediac, vyventilované, aby bolo možné určitú úvodnú obavu či beznádej nahradiť pozitívnymi výstupmi.
Symptomedica uvedené a ďalšie súčasti a súvislosti dokáže pacientovi zabezpečiť. Už dnes má pomerne slušné skúsenosti, nielen pri diagnostike syndrómu priepustnosti čreva, iných ochorení s nim súvisiacich, ale následne aj pri tvorbe individuálnych výživových a ozdravných plánov pre našich klientov. Viď aj https://symptomedica.com
