Z hľadiska výskytu v tele človeka k nim patria najmä prióny (najmenšie častice, ktoré dokážu vyvolať ochorenie), vírusy, baktérie (prechodom medzi vírusmi a baktériami sú dnes nie tak zriedkavé chlamýdie a rickettsie), mikroskopické huby, kvasinky, plesne, niektoré prvoky a parazity.
Vzhľadom k skutočnosti, že najviac je baktérií a náš seriál za zaoberá probiotikami, čiže tzv. „dobrými“ baktériami, budeme sa viac venovať týmto zástupcom obrovskej ríše mikroorganizmov, ktoré si žijú v našom tele.
Hoci už staroveké civilizácie dokázali vytvárať zväčšovacie pomôcky, predsa za prelomové obdobie, kedy sa svet nielen dozvedel o existencii mikroorganizmov, ale aj začal vedecky prehodnocovať ich význam pre organizmus ľudí, bolo vynájdenie mikroskopu.
Prvenstvo má Holanďan Zacharias Jansen, ktorý to zvládol v roku 1590. Baktérie prvý popísal, na optickom mikroskope vlastnej výroby, jeho krajan Anton van Leeuwenhoek v roku 1676. Dodnes je považovaný za otca mikrobiológie.
Mikroorganizmy predchádzala, a nielen na začiatku súdobej medicíny, veľmi zlá povesť.
Boli vnímané predovšetkým iba ako choroboplodné činitele. Najmä, keď bola odhalená priama súvislosť s ničivými epidémiami, ktoré zdevastovali ľudstvo počas stáročí, viac ako vojny.
Napr. baktéria Yersinia pestis (starší názov Pasteurella pestis), z čeľade Enterobacteriaceae, spôsobovala mor, ktorý iba v rokoch 1347 - 1353 zapríčinil úmrtie až jednej tretiny európskej populácie. Preto dostal názov „čierna smrť“ a dodnes máme pred ním rešpekt.
Dlho bolo nepoznané alebo opomínané, že mikroorganizmy sa nevyvinuli v prírode preto, aby ľuďom škodili, ale stali sa prirodzenou a veľmi často aj prajnou súčasťou ich organizmu a života.
Prelomová bola vedecká práca Iľju Iľjiča Mečnikova, ktorý na konci 19. a začiatkom 20. storočia odhalil úplné prepojenie makrosveta a mikrosveta. Formuloval koncepciu interferenčnej (prelínajúcej sa) mikrobiálnej liečby. Princípom je podávanie živých mikroorganizmov, najmä ľudského pôvodu (probiotík), s cieľom využiť ich vlastnosti k zmene a stabilizácii črevnej mikroflóry (osídlenie mikroorganizmami) príjemcu, s následným priaznivým účinkom na jeho zdravotný stav, vrátane predchádzania niektorých chorôb alebo zlepšenia ich priebehu.
Ďalším kľúčovým objavom z dielne Mečnikova bolo odhalenie imunomodulačnej (oslabenú imunitu normalizujúcej) funkcie črevných baktérií. Znamenal zintenzívnenie vývoja.
Neskôr vedeckému bádaniu výdatne napomohli moderné možnosti nachádzania nových a ďalších mikroorganizmov a spriehľadňovanie ich vlastností. Prebiehajúcimi rokmi sa do praxe dostali poznatky metagenomiky, metabolomiky, proteomiky, rRNA sekvenčné a matematické – biologické metodiky, ktoré výskum významne urýchlili.
Ukázalo sa, že zastúpenie mikroorganizmov v čreve je početnejšie oproti predpokladom. Niekedy sa myslelo, že ľudský tráviaci trakt má 400 - 500 druhov mikroorganizmov, a spolu ich je okolo dvoch tisíc. Dnes sa vie, že ich je 10 na štrnástu, teda viac ako všetkých buniek tela (ktorých je 10 na trinástu). Ide o okolo 1800 rodov, tzn. 15 000 - 36 000 druhov s celkovou hmotnosťou dvoch kilogramov. Metabolické reakcie mikroorganizmov tráviaceho traktu sú preto výkonom porovnateľné s pečeňou.
Viac v pokračovaní o týždeň.
Autor: MUDr. Karol Džupa, CSc.
