stále jednoznačnú príčinu nepoznáme. Zaradzujeme ju medzi tzv. autoimúnne choroby. Pri nich si organizmus človeka vytvára látky, ktoré následne poškodzujú rôzne zdravé tkanivá vlastného organizmu.
Častejšia býva u žien, objavuje sa najmä v štvrtej dekáde života, ale nie je to automatické pravidlo. Zvyčajne sa týka menších kĺbov, najmä prstov rúk, nôh, zápästí, členkov, lakťov. Väčších menej často. Dosť charakteristické je, že postihnutie býva symetrické, čiže týka sa rovnakých na oboch končatinách naraz (obr. 1).
Hlavným miestom postihnutia býva kĺbová výstelka, jej súčasti, tzv. burzy, šľachy, čo spôsobí poškodenia (erózie) chrupavky a priľahlej kosti. Keď likvidačný proces pokračuje, pridruží sa zápal kĺbovej blany (synovitída), chrupavka sa ďalej ničí, zhoršuje celková výživa kĺbu aj schopnosť odstraňovať nahromadené produkty deštrukcie (opuch). Pridružuje sa aj zdurenie okolitej pokožky. Priamo úmerne s postupom choroby sa zvyšuje bolesť, znižuje kĺbová pohyblivosť, až dochádza k pokriveniu (deformácii) prstov, rúk, kĺbov, čo už je nielen vidieť, ale značným spôsobom obmedzuje výkon a zhoršuje kvalitu života (obr. 2).
Reumatoidná artritída však v neskorších štádiách napáda nielen kĺby, blízke svaly a tkanivá, ale často aj ďalšie orgány, napríklad srdce, pľúca (fibróza, amyloidóza), obličky, pečeň či oči. K závažným patrí tiež zápal krvných ciev (vaskulitída), rozvrat krvných parametrov (hematologických), rôzne neurologické poškodenia či tvorba tzv. reumatoidných uzlíkov (obr. 4). Často sa pridruží depresia. Uvádza sa, že ľudia s reumatoidnou artritídou sa dožívajú o desať rokov menej ako ich zdraví rovesníci, čo môže i nemusí byť pravdou.
Počiatočné štádium reumatoidnej artritídy má svoje miestne a celkové príznaky. Z lokálnych patrí na prvé miesta bolesť kĺbov, najmä ráno. Niekedy aj s vyžarovaním do okolitých tkanív. Druhým, dosť sugestívnym príznakom, je ranná stuhnutosť (obr. 3). Najčastejšie ako dôsledok opuchu, ktorý sa nahromadil počas nočného spánku. Z celkových príznakov je častá únava, slabosť, stavy úzkosti, poruchy spánku, nechutenstvo, no najmä zvýšená telesná teplota.
Diagnostika je pomerne zložitá, zahŕňa množstvo rôznych čiastočných vyšetrení a patrí do výhradnej kompetencie špecialistov.
K hlavným úlohám, ktoré si medicína v súvislosti s liečbou reumatoidnej artritídy kladie, je úľava od bolestí, spomalenie procesov kĺbovej degenerácie, presnejšie povedané predchádzanie poškodeniam, spôsobujúcich deformácie a poruchy funkcie, prípadne ich naprávanie (rôznymi dlahami, či operáciami).
Spôsobov liečby je niekoľko. Delí sa na medikamentóznu (liekovú) a neliekovú. Predchádzať by jej malo vzdelávanie. Vo svete sa kladie na popredné miesto. Pacientovi treba vysvetliť podstatu choroby, jej priebeh, smerovanie (prognózu), spôsob a zmysel liečby, možné nežiaduce účinky, nevyhnutnosť režimových opatrení, rehabilitácie, priebežného sledovania (monitorovania) bezpečnosti liečby a spoluprácu s inými odborníkmi.
Farmakologická terapia má hlavný cieľ tlmenie bolesti, znižovanie opuchu, potieranie zápalu. Postupuje podľa pomerne prísnych kritérií vysoko špecializovanej kvalifikácie reumatológov, s pomocou a asistenciou množstva iných odborníkov.
Posledné roky priniesli novú nádej pre ľudí s reumatoidnou artritídou, v podobe tzv. biologickej liečby. Na Slovensku sa začala využívať v roku 2001 a významne zlepšila vyhliadky (prognózu) pacientov s ťažkými formami ochorenia. Ide vlastne o protilátky alebo receptory, ktoré sa viažu na zápal provokujúce produkty imunitných buniek (napr. cytokíny) alebo na bunky, podieľajúce sa na vzniku a udržovaní zápalu. Povzbudivým výstupom biologickej liečby je, že zastavuje pokračujúce poškodzovanie kĺbov (chrupaviek aj kostí). Dokonca u tretiny pacientov dochádza k vymiznutiu zápalových príznakov choroby, čiže k navodeniu remisie (dlhodobé obdobie relatívneho pokoja).
Napriek tomu, že pacient s reumatoidnou artritídou by nemal vykonávať fyzicky náročné aktivity, od samého začiatku jej vzniku sa kladie veľký dôraz na rehabilitáciu. Jej cieľom je prevencia, udržanie kĺbov v pohybe, zachovanie pracovnej schopnosti a hlavne výkonu samoobslužných činností.
Nelieková terapia sa opiera predovšetkým o rôzne vymoženosti fyzikálnej liečby (kryoterapia, parafín, elektroterapia, napr. ionoforéza, ultrazvukové metódy, magnetoterapia, liečba laserom, akupunktúra), liečebného telocviku (najmä rozcvičovanie kĺbov a zvyšovanie svalového výkonu), vrátane kúpeľnej starostlivosti.
Preto ide vždy a zásadne o komplexnú liečbu, ktorej cieľom je prerušiť (odstrániť) nepriaznivé hromadenie a reťazenie spúšťačov ochorenia, zabrániť jeho vzplanutiu a navodiť remisiu choroby.
Dôležitá je aj úprava, prípadne zásadná zmena výživy a životosprávy. O niektorých odporúčaniach budeme hovoriť nabudúce.
