Volia snáď ľudia iné strany ako Smer z iných než egoistických dôvodov a pohnútok? Volí snáď väčšinovo podnikateľ toho, kto chce z jeho budúcich ziskov odkrojiť niečo pre sociálne slabých? A kto z nerómov by volil napríklad toho, kto by chcel výrazne zlepšiť život Rómov? Podľa mnohých len darmožráčov, ktorí zneužívajú sociálny systém a kradnú ako straky? A čo nerómovia v bielych golieroch, ktorí sofistikovane kradnú z verejných zdrojov miliardové sumy? Čo sú oproti tomu tie šlohnuté krumple a drevo?
Zrejme sme už prestali veriť vo všeobecnú spravodlivosť, stratili sme nádej, že s korupciou, zmanipulovanými tendrami a kúpenými sudcami môže niekto niečo zásadné spraviť, rezignovali sme na predstavu, že je možné zlepšiť život spoločnosti ako celku. Tak sa sústreďujeme - bližšia košeľa ako kabát - len a len na seba a svoje potreby a preferujeme toho, o kom si myslíme, že s jeho pomocou sa nám z toho spoločného koláča podarí zajtra odhryznúť viac než včera.
Zaujímavé je aj to, ako si život zjednodušujeme nálepkovaním celých skupín obyvateľstva. Usilujeme sa nájsť vinníka našich bôľov a nedostatku. A tak často mladí nevedia prísť na meno starým, chudobní bohatým, bohatí sa úprimne čudujú, ako môže byť niekto chudobný, pravičiari ľavičiarom a naopak, východniari nevedia prísť na meno Bratislavčanom a opačne, chodci šoférom, šoféri medzi sebou, krátkonohí dlhonohým, plešatí vlasatým a väčšina nevie prísť na meno Rómom. Stali sa s nás excelentní neempatici, egoisti a vyznávači filozofie „tychinizmu“, kde za akýmkoľvek zlom hľadáme vždy len tých iných. „Rozdeľuj a panuj“ má síce u nás k dokonalosti ešte ďaleko, ale smeruje tam. A smeruje tam aj s pomocou takých nástrojov manipulácie a propagandy, akou je spomenuté video o Ficovoličoch.
Bol by som zvedavý, ako by jeho tvorcovia a im podobní vysvetľovali príčiny takého správania sa ľudí, ktoré som mal možnosť prednedávnom vidieť v autobuse MHD. Na jednej zo zastávok nastúpila do autobusu prednými dverami mamička s asi trojročnou dcérkou v náručí, dcérka jej na ramene spala. Mamička nastúpila a keďže ulička bola voľná, cestou do zadnej časti autobusu hľadala voľné miesto na sedenie. Občas, keď sa autobus ocitol v zákrute, sa mamička ledva držala na nohách a pomaličky, hľadajúc na každom metri záchytný bod, sa jednou rukou prerúčkovala až na koniec autobusu. Nebolo v autobuse, napriek pestrej vekovej skladbe cestujúcich, nikoho, kto by jej ponúkol svoje miesto na sedenie.
Som si istý, že v autobuse nesedeli len voliči Smeru.
Bohumil Synek
