Človek bol veľmi zvlášntny druh z rasy ľudia. Mal dvoje očí, nos, zakrivené ústa, uši a ten zvyšok vyzeral ako bežný druh z rasy ľudia. Človek mal veľmi zaujímavú vec, ktorú robieval každých 12 hodín, teda ako tomu hovoria ľudia, 2 razy za deň. Normálne chodil. A chodil von. Len tak. Osobne, ak človeka považujeme za osobu, prechádzky rád nemal, no dovoľovalo mu to premýšlať o zmysle života rovno v centre života. Aj tento večer, teda keď padla tma, sa človek išiel prejsť. Znova a znova premýšľal nad zmyslom života. Ako tak kráčal fádnou ulicou zahľadel sa do pouličnej lampy, ktorá vydávala svetlo. Civel na ňu pol hodiny, a vtedy to pochopil. Zmyslom života je lampa.
22. apr 2010 o 16:31
(upravené 10. máj 2010 o 17:05)
Páči sa: 0x
Prečítané: 354x
Len tak...
Vo fádnom prostredí, ešte fádnejšieho mesta stál ozaj fádny dom. V dome žil človek, ako to býva zvykom. A samozrejme, ani tento človek nechcel narušiť "harmóniu" spoločnosti", tak býval v dome.
Písmo:
A-
|
A+






