O tom sa nepíše. O tom sa nerozpráva.
Keď je dieťa v zahraničí odobraté zo svojej rodiny, v tej chvíli nevie, čo sa deje. Nerozumie, čo sa stalo, ani prečo už nemôže ísť domov.
Dostane len stručnú informáciu:
„Na čas budeš bývať mimo svojich rodičov. Neskôr ti všetko vysvetlíme.“
Ale kto mu to naozaj vysvetlí?
Kto cíti, čo prežíva dieťa?
Nie dospelý. Nie úrad. Dieťa.
Zrazu je v úplne cudzom svete
Sociálna služba dieťa dočasne umiestni – spravidla do krátkodobej pestúnskej starostlivosti.
Do 2 až 5 týždňov prebehne prvé súdne pojednávanie.
Dovtedy – a niekedy aj celé mesiace – prebiehajú obmedzené rodičovské kontakty:
zvyčajne 2× týždenne,
trvanie 1,5 až 2 hodiny,
vždy za prítomnosti pracovníka sociálnych služieb.
Slovenské dieťa – v cudzom svete
Deti slovenských rodičov často vyrastajú doma v slovenčine. Ich prvý jazyk je slovenský.
A zrazu sa ocitnú u indickej, portugalskej, alebo inej náhradnej rodiny, ktorá nehovorí ich jazykom.
Nerozumejú slovám.
Neznáme jedlo.
Cudzí denný režim.
Nová posteľ. Nový pach. Nové tváre.
Strach. Zmätok. Pocit opustenosti.
Kto cíti s dieťaťom?
Kto dieťaťu povie, že nič zlé neurobilo?
Pre dospelých existuje pomoc.
Psychológ, právnik, podpora.
Ale dieťa je odkázané na to, čo mu niekto povie alebo zamlčí.
A často mu je povedané:
„Tak to musí byť.“
„Nemôžeš ísť domov.“
Bez dôkazov. Bez preukázania viny rodiča.
Len pre istotu. Len „dočasne“.
A to dočasne sa často mení na roky.
Následky, ktoré si spoločnosť neuvedomuje
Zničená dôvera k rodičom.
Trauma z odlúčenia.
Trvalé jazvy na vzťahoch.
Dlhodobé psychické následky aj po návrate.
A to sú šťastnejšie prípady – keď sa dieťa vráti domov.
Ale čo tie, ktoré sa nevrátia?
Odobratie dieťaťa musí byť posledným krokom
Nie prvým. Nie automatickým.
Nie preto, že je to najjednoduchšie riešenie pre úrad.
Dieťa nie je „prípad“.
Dieťa je človek. Dieťa je dar.
Spoločnosť má pomáhať. Nie trestať.
Ak rodičia zlyhávajú, majú dostať usmernenie, pomoc, šancu.
Ak je situácia vážna, musí sa všetko dôkladne prešetriť.
Až keď sú vyčerpané všetky možnosti, môže prísť k zásahu.
Nezabúdajme: Dieťa je DAR, nie tovar.
Rodinu neroztrháme, keď ju môžeme liečiť.
Podávajme pomocnú ruku – nie rozkaz.
A nezabúdajme, že každé dieťa si zaslúži žiť so svojimi rodičmi – pokiaľ je to čo i len trochu možné.
www.lucpredieta.com
Dieťa je DAR, nie tovar. Pomôžte mi, aby sa dar vrátil domov.
Prispejte: FIO banka SK78 8330 0000 0025 0259 2287
