Každý deň sa vo svete rozhoduje o osude detí v rámci medzinárodných súdnych sporov medzi rodičmi z rôznych krajín. Mnohí si myslia, že ide o spravodlivé hľadanie kompromisu. Ale pravda je často temnejšia. Deti sa stávajú rukojemníkmi systému, ktorý vidí „krajinový princíp“, nie ich bezpečie. Rodičia, ktorí ich týrali alebo zanedbávali, sa dostávajú k moci – niekedy len preto, že bývajú v „krajine obvyklého pobytu“.
Haagsky dohovor – dobrý zámer, kruté dôsledky
Haagsky dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (1980) má chrániť deti pred nezákonným presunom do iného štátu. Zámer bol jasný:
➡️ Ak jeden rodič unesie dieťa bez súhlasu druhého, má byť dieťa navrátené do krajiny, kde predtým žilo.
Ale tento dohovor neposudzuje bezpečnosť cieľovej krajiny. Nezaujíma sa o to, či je rodič, ku ktorému sa dieťa vracia, násilník.
Len či došlo k „nezákonnému presunu“.
Tvrdé dáta z medzinárodnej praxe
Podľa štatistík Haagskej konferencie (HCCH) sa každoročne eviduje viac ako 2 000 prípadov medzinárodných návratov detí v zúčastnených krajinách.
USA, Veľká Británia, Nemecko a Francúzsko patria medzi štáty s najväčším počtom žiadostí o návrat.
Až 70 % navrhovaných návratov sú iniciované otcom dieťaťa.
Z nezávislých analýz vyplýva, že v 40–60 % prípadov návratu bola v rodine hlásená forma násilia alebo nátlaku pred odchodom matky s deťmi.
Medzinárodná štúdia organizácie Reunite International (UK) upozorňuje, že väčšina detí si po návrate prešla psychickým šokom alebo recidívou traumy.
Kľúčové riziká medzinárodných návratov
Zanedbanie skúmania násilia
Mnohé súdy považujú Haagsky dohovor za technickú normu. Ignorujú dôkazy o domácom násilí, psychologické posudky či obavy dieťaťa.Nezohľadnenie „najlepšieho záujmu dieťaťa“
Napriek tomu, že podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa má byť najlepší záujem dieťaťa prioritou, v praxi sa často prehliada.Nerovnováha medzi krajinami
Západné krajiny si často ponechávajú deti alebo ich umiestnia do náhradnej starostlivosti. Krajiny strednej a východnej Európy (napr. Slovensko, Poľsko, Maďarsko) častejšie deti vracajú späť do pôvodnej krajiny bez dôkladného prešetrenia situácie.
Kde sú deti po návrate? Nikto nevie.
Po návrate dieťaťa do krajiny pôvodu neexistuje systém kontroly, ako žije.
Nesledujú sa podmienky, vzťahy, škola, zdravotný stav.
Matka, ktorá dieťa chránila, môže byť právne odstavená, dokonca odsúdená za únos.
V niektorých prípadoch bol deťom po návrate odopretý kontakt s ochraňujúcim rodičom.
Prípad zo Švédska ukazuje, že po návrate dieťaťa k otcovi násilníkovi zomrelo následkom zlyhania ochrany. Aj Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v niekoľkých rozsudkoch konštatoval, že Haagsky dohovor bol nesprávne uplatnený, bez ohľadu na blaho dieťaťa.
Čo medzinárodný systém potrebuje?
Zmeniť interpretáciu Haagskeho dohovoru – najlepší záujem dieťaťa musí byť nad všetkým.
Zaviesť povinnú psychologickú analýzu a výsluch detí.
Zriadiť jednotný register návratov a sledovanie post-návratového života detí.
Zastaviť návraty v prípadoch domáceho násilia.
Umožniť sprievod matky aj v zahraničí a záruky, že nebude prenasledovaná.
Kto sa díva?
Právnici, sudcovia, inštitúcie...
Ale kto počúva deti?
Kto sa díva na ich strach, na zmeny v správaní, na nočné mory, ktoré si nesú?
Kto bude niesť zodpovednosť, ak dieťa po návrate zmizne zo systému alebo stratí kontakt s matkou, ktorá ho chránila?
💛 Dieťa nie je na export. Nie je na pokus.
Je to bytosť, nie medzinárodný náklad.
Svet by mal chrániť deti pred násilím, nie ich vracať do jeho náručia.
Kontaktujte nás, ak práve prežívate alebo ste prežili návratové konanie podľa Haagskeho dohovoru. Nie ste sami. email : lucpredieta1@gmail.com
Dagmar Szabó
Autorka a zakladateľka Lúč pre dieťa
💛 „Dieťa je dar, nie tovar.“
💛 Lúč pre Dieťa – svetlo nádeje v temnote.
Ak chceš pomôcť, podpor nás zdieľaním, modlitbou či finančne na IBAN:
SK78 8330 0000 0025 0259 2287
Hlas dieťaťa má hodnotu. A bezpečná náruč matky je nenahraditeľná.
