Moja osobná úvaha
Počas rokov, ktoré sa venujem rodinám a deťom, som sa stretla s mnohými príbehmi. Niektoré boli plné nádeje, iné bolesti. Každý z nich ma však utvrdil v jednej jednoduchej pravde:
Dieťa je DAR, nie tovar.
Často počúvam diskusie o právach dospelých, o rozhodnutiach úradov, súdov alebo odborníkov. Menej často však počujem hlas samotného dieťaťa. Hlas toho najdôležitejšieho človeka, o ktorého budúcnosti sa rozhoduje.
Dieťa nie je vec. Nie je predmetom vlastníctva. Nie je nástrojom na riešenie konfliktov medzi dospelými. Nie je ani položkou v spise.
Je to človek.
Človek so svojimi pocitmi, strachmi, spomienkami a snami. Človek, ktorý potrebuje lásku, bezpečie, stabilitu a pocit, že niekam patrí.
Počas svojej práce som videla deti, ktoré prišli o kontakt s rodinou, o svoje korene, jazyk alebo prostredie, ktoré poznali od narodenia. Videla som rodičov, ktorí bojovali s bezmocnosťou a hľadali spôsob, ako opäť nájsť cestu k svojim deťom.
Neexistujú jednoduché riešenia. Každý príbeh je iný.
Existuje však jedna otázka, ktorú by sme si mali klásť vždy:
Čo je skutočne v najlepšom záujme dieťaťa?
Nie v záujme systému.
Nie v záujme dospelých.
Nie v záujme štatistík.
V záujme dieťaťa.
Práve preto vznikla iniciatíva „Dieťa je DAR, nie tovar“.
Nechceme ukazovať prstom na vinníkov. Chceme otvárať diskusiu. Chceme hovoriť o témach, ktoré sa dotýkajú života detí a rodín. Chceme prinášať skúsenosti, odborné pohľady aj osobné príbehy.
Pretože každé dieťa si zaslúži byť vypočuté.
A pretože niekedy potrebuje niekto prehovoriť zaň.
Dagmar Szabó
predsedníčka OZ Lúč pre Dieťa
