Mám pocit, že presne kvôli tomuto som odsúdená na večnú pozíciu „najlepšej kamarátky". Nesťažujem sa, ja som ňou rada, rada vypočujem, pofúkam, poviem názor ženy, ale, ale, ale...
Spomenula som si na situáciu z minulého týždňa... Viezla som sa s dvoma kamarátmi v aute. Boli sme cely víkend spolu na festivale a toto už bolo cestou domov. Oni boli dvaja a ja sama, výrazná presila. Ja bez možnosti niekam utiecť a chalani si to patrične „užívali". Mali priestor na také otázky, ktoré by za normálnych okolností nepoložili, lebo by vedeli, že im to nebude platné, lebo ujdem preč a potom sa na ne elegantne zabudne.
Padlo množstvo otázok, pri ktorých som sa riadne zapotila, ale snažila som sa odpovedať podľa najlepšieho svedomia a vedomia a potom prišla jedna otázka... Už ani neviem, ktorý z nich sa ma spýtal niečo v zmysle, čo nemám na chlapoch rada. Čo na nich nenávidím? Samozrejme všeobecne, nie na tej reprezentatívnej vzorke s ktorou som sa viezla :-) V podstate jednoduchá otázka, vymenovať pár vlastností a v kútiku duše dúfať, že to nebudú rozoberať a dajú pokoj...
Lenže ja som sa „zasekla". Mne nenapadla jedna jediná vec, ktorú by som mohla povedať. Neviem, kto zostal viac prekvapený. Chalani či ja... Ale prešiel už týždeň a ja nad tým stála rozmýšľam a neprichádzam na nič.
Človek by sa domnieval, že po víkende, ktorý sme strávili v tejto zostave si niečo určite nájdem, ale nie... Baby skúste dať nejaké tipy, nech im pri najbližšom stretnutí môžem dať odpoveď na položenú otázku :-)
