Sklamalo ma, že kresťanstvo sa stalo politickým nástrojom k získavaniu hlasov. Hlavne ak tomu čo hlásate ani neveríte. Naozaj je ochrana kresťanských hodnôt o tradičných rodinách, LGBTI a strachu z migrantov šíriacich iné náboženstvá? Nie je náhodou základným stavebným kameňom kresťanstva láska k blížnemu. „Milovať budeš svojho blížneho, ako seba samého“. Aspoň tak si to pamätám z hodín náboženstva a správam sa podľa toho aj keď do kostola v nedeľu nechodím.
Pamätám si aj: Nesúdiť a neodsudzovať, ale snažiť sa pochopiť a rešpektovať inakosť. Rešpektovať iné názory, viesť rozumné debaty, namiesto, útokov, urážok a vulgarizmov. Neklamať – nemeniť masky tak ako sa mi to akurát hodí lebo som obyčajný oportunista túžiaci po moci. Nešíriť konšpirácie a nepodložené informácie – či už ako politik alebo volič. A takisto si myslím, že by nemal odmietať Istanbulský dohovor o páchaní domáceho násilia na ženách. Hlavne, keď s nimi radostne poskakuje na oslavách MDŽ, rozpráva im ako si ich nesmierne váži a rozdáva im karafiáty. Nonsens.
2. Nerozumieme aké právomoci má prezident
Zistili sme, že nie tak úplne rozumieme, čo je to byť prezidentom na Slovensku. Myslím, že niektorí si túto funkciu pomýlili s funkciou kráľa/kráľovnej s jablkom a žezlom v rukách, ktorý bude rozhodovať o našej budúcnosti a kompletne meniť ústavu. Nie je to úplne tak. Prezident má reprezentovať krajinu. Má byť jej symbolom. Má byť človekom, ktorý sa vie vyjadrovať, vie odpovedať na otázky, zastáva hodnoty. A je fajn keď vie vysloviť Organizácia Spojených Národov. Väčšinou sme si v prezidentských voľbách vyberali to menšie zlo. Myslím, že nadišiel čas kedy si konečne môžeme vybrať väčšie dobro.
3. Najviac nás bolia a trápia témy, ktoré sa nás priamo netýkajú
Strach. Najlepší prostriedok, ako získať priazeň. Zľakli sme sa. Otázka homosexuálnych partnerstiev a80 000 imaginárnych migrantov vo Veľkom Krtíši sa stali našimi nočnými morami. Zo sna kričíme „Nechceme ideológiu gender!“ a ani nevieme čo znamená. Kričíme a bijeme sa za tradičné rodiny – za tie ktoré vláčia deti po krčmách, za tie domácnosti v ktorých nájdete modriny a rozbité taniere. Za tie ktoré nemajú čas na svoje deti a rodičov nahrádzajú opatrovateľky. Za tie ktoré nemajú prostriedky na základné hygienické potreby. Za tie plné nevery. Aj za tie rozvedené. Hlavne, že sú tradičné. A áno, rozhodne je tým deťom v detských domovoch, určite lepšie, než by bolo s dvomi starostlivými bytosťami, ktoré by o ne prejavili záujem. Každopádne, predtým než začíname robiť súdy – skúsme sa spýtať samých seba, ako sa ma táto otázka dotýka? Ako to ovplyvní môj život? A keď prídeme na to, že nijako – skúsme si zahryznúť do jazyka a spomenúť si na „Ži a nechaj žiť.“ Toto nie je o ultraliberalizme. Toto je o tolerancii a rešpektovaní skutočnosti, že nie každý je do kosti rovnaký ako vy. A čo sa týka vlny migrantov na ktorú čakáme ako na Godota. Minulý rok sme udelili dokopy menej azylov než máte prstov na dvoch rukách. Napriek tomu veríme, že nás raz v Mýtnej či Málinci napadne desať Arabov a znásilnia nám naše ženy.
4. Zabudli sme, či vedome ignorujeme našu históriu?
Podpora extrémizmu v našej krajine je nepopierateľná. Prečo je to tak? Zabudli sme, alebo si vedome zatvárame oči pred vlastnou históriou? Podporujeme extrémistickú stranu, ktorej členovia sú neonacisti a ani sa za to nehanbíme. Zúfalý stav si vyžaduje zúfalé činy. Ale ponúka táto strana aj nejaké riešenia, či len slepo nasledujeme populistické reči „vodcu“? Stojí to za to, že popierame vlastnú históriu a že zneucťujeme pamiatku našich prastarých otcov, ktorí bojovali vo vojne proti ľuďom, ktorých si dnes volíme? Kto mlčí, ten súhlasí. Extrémizmus v akejkoľvek je neprijateľný a je smutné, že ho podporujeme. Je smutné, že veríme rasistickým vlogom Kotlebovej mládeže. Je smutné, že veríme nenávistným kázňam Kuffu. Je smutné, že dovolíme organizovať oslavy vzniku prvého Slovenského štátu. Je smutné, že ignorujeme peňažné poukazy so skrytou fašistickou symbolikou. Je smutné, že povoľujeme fašizmus v demokracii.
Na záver: Voľby sú jediným nástrojom, ktorým občan dokáže niečo zmeniť na politickej scéne. Celé roky rozhodujú oni za nás, väčšinou bez nás. Máte možnosť rozhodnúť, kto bude reprezentovať túto krajinu. Kto bude symbolom. Myslite na spravodlivosť, slušnosť a politickú etiku. Pomôžte Slovensku posunúť sa o veľký krok vpred.
„Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou.“
