Kvalita má tri aspekty (podľa A. Donabediana, 1966): štruktúru – proces – výstupy. Štruktúrou sú napr. materiálno-technické vybavenie, kvalifikácia personálu. Pod procesmi sa rozumejú všetky činnosti, ktorých výsledkom sú nakoniec výstupy (napr. zlepšený stav pacienta). Ak je dobrá štruktúra, je pravdepodobnejšie, že aj procesy budú dobré. Ak sú dobré procesy, je pravdepodobnejše, že aj výstupy budú dobré. Inak povedané – aj v nemocnici so zlými prístrojmi, zlým personálom a nesprávne nastavenými procesmi môžu pacienta vyliečiť, ale je to výrazne menej pravdepodobné ako v nemocnici, ktorá spĺňa sadu štandardov.
Akreditácia
Ide o dobrovoľný proces, pri ktorom mimovládna (zriedkavejšie vládna) agentúra potvrdí, že zdravotnícke zariadenie spĺňa určité štandardy, ktoré vyžadujú sústavné zlepšovanie troch pilierov kvality (štruktúra – proces – výstupy).
Certifikácia
Dobrovoľný program (vládny alebo mimovládny) potvrdzujúci, že zdravotnícke zariadenie spĺňa určité štandardy, ktoré jej umožnia získať úhrady zo zdravotného poistenia (napr. certifikácia ISO 9000).
Licencia
Povinný vládou riadený program vyžadujúci od zdravotníckych zariadení splenenie minimálnych štandardov na vykonávanie činností. Na Slovensku ide o kombináciu povolenia (materiálno-technické a personálne vybavenie) a licencie (odborná garancia).
Keďže vyslovene nechcem zabŕdnuť do prestreliek, že som odtrhnutý od reality, tak poďme na reálne skúsenosti so slovenským zdravotníctvom.
Doktor Klucho vo svojom článku popísal typický príklad, kde očividne necertifikované laboratórium svojimi nesprávnymi výsledkami zmiatlo všetky nasledujúce procesy a vynútilo si zbytočné dodatočné náklady. (Pacientka s extrémne nízkou hladinou cukru v krvi upadla do kómy, laboratórium však lekárovi poskytlo výsledky, podľa ktorých bola hladina cukru v norme. Lekári museli pátrať po iných príčinách kómy a uskutočniť ďalšie drahé vyšetrenia – zbytočne. Peniaze potom chýbajú na iných frontoch, napríklad i na platoch.)
Iný príklad: nemocnica robí imunohistochemické vyšetrenia. Vzorky tkanív sa skúmajú na hormonálnu aktivitu – má to význam napríklad pri podozrení na karcinóm prsníka. Lenže nemocnica nekúpi potrebné látky, lebo „tento mesiac na to nemá“, kúpi ich až o tri mesiace neskôr. Pacientky ani netušia, že tri mesiace ich lekári liečili naslepo (alebo neliečili). Výsledné náklady sú (aj pre poisťovňu, aj pre nemocnicu) samozrejme vyššie než keby sa urobila relatívne lacná diagnostika. Kvalitnejší nie je opakom slova lacnejší.
V treťom dieli budeme hovoriť o liekoch.
