Chcem podotknúť, že tento článoček nie je o komplikovaných pravidlách slovenčiny, ako o tom pekne píše rádytel zemegule Samo Trnka vo svojom blogu . Pravidlá, o ktorých bude reč, sú ďaleko staršie ako celá slovenčina a jej jazykovedný ústav.
Ľudia radi používajú cudzie slová, domnievajú sa, že budú vyzerať vzdelanejší. A ak sa niečo naučia nesprávne, niet tej sily, ktorá by takto vytvorený pojem vykorenila. Takýto osud stretol sloveso používané v bežnom podnikateľskom styku. Pri uzatváraní zmlúv, podpise faktúr, potvrdeniach preberacích protokolov a podobne sa na listinu niekedy z rôznych dôvodov zvykne písať iný – skorší – dátum. Uvedený dátum teda predchádza skutočnému podpisu. A tejto činnosti ľudia „ľudovo“ hovoria zvyčajne antidatovanie namiesto správneho antedatovania.
Rýchly pohľad do Googla zvykne naznačiť, ako sa ktoré slovo správne píše. Neviete, či je po anglicky správne adress, addres alebo address? Dáte si tieto tri slová vyhľadať a to, pri ktorom získate výrazne najviac odpovedí, je s najväčšou pravdepodobnosťou to správne. Ale ak by ste chceli tento recept uplatniť v našom prípade, neuspejete. Google objaví asi päťtisíc ANTIdatovaní, ale len chabú desiatku ANTEdatovaní. I to dokazuje, ako rozšírený je tento zlozvyk.
Slovník slovenského jazyka ako i slovník cudzích slov sú pritom jednoznačné – poznajú len antedatovať. Dôvod je jednoduchý, pôvod tohto slova je v latinčine. Predpona ante znamená pred v časovom i priestorovom zmysle (napríklad Hannibal ante portas! – Hannibal pred bránami!, ante urbem conditam – pred založením mesta), datovať má koreň v slovese odovzdať (dato, -are). Predpona anti znamená proti a nemá v tejto súvislosti logické opodstatnenie. Ak nejaka udalosť predchádza inej, tak ju antedatuje. V opačnom prípade ju postdatuje. Napríklad tento článok som napísal už v nedeľu, ale dal som mu až utorokový dátum – postdatoval som ho.
