Minimálna sieť je pojem, ktorý do zdravotníctva priniesla reforma. Predstavuje štátom stanovený minimálny počet poskytovateľov v príslušnom regióne, s ktorými je zdravotná poisťovňa povinná uzatvoriť zmluvu. Norma neurčuje s kým má poisťovňa uzatvoriť zmluvu, ale koľko má takých zmlúv uzatvoriť. Štát touto reguláciou vytvára podmienky pre dostupnosť, plynulosť, sústavnosť a odbornosť poskytovania zdravotnej starostlivosti. Dohľad nad dodržiavaním ustanovení o minimálnej sieti vykonáva Úrad pre dohľad. V prípade porušenia nariadenia môže byť poisťovňa sankcionovaná až odňatím povolenia na vykonávanie zdravotného poistenia.
Minimálnu sieť stanovuje vláda na návrh ministerstva zdravotníctva svojím nariadením. V súčasnosti platí nariadenie vlády č. 751/2004 Z. z., ktoré je objektívne zlé (teda bez ohľadu na to, či jeho čitateľ s reformou zdravotníctva súhlasí alebo nie). Obsahuje také množstvo obsahových a formálnych chýb, že je prakticky nevymáhateľné.
Analýzu nariadenia urobila Henrieta Maďarová z Health Policy Institute (v súčasnosti študuje MBA na Brandeis University v Bostone) a zoznam pripomienok vo formáte *.pdf nájdete tu. Na tomto mieste sa preto pokúsim vybrať len niektoré z problémov nariadenia.
Minimálna sieť je v nariadení stanovená na základe fyzickej dostupnosti počtom postelí alebo lekárskych/zdravotníckych miest na 10 000 obyvateľov na regionálnej úrovni (podľa jednotlivých samosprávnych krajov).
Na zistenie celoslovenskej normy však normotvorca normy jednotlivých VÚC sčítal namiesto aby ich vypočítal ich vážený priemer. Pri súčasnej dikcii nariadenia vlády by tak bolo potrebných v SR minimálne 3,9 milióna lekárskych miest (!) vo všetkých špecializačných odboroch. Aj ak by sme túto matematickú chybu ignorovali, stále by bolo podľa nariadenia na Slovensku potrebných 495 tisíc lekárov-špecialistov, čo je 40-násobne viac, než pôsobí v ambulanciách špecializovanej zdravotnej starostlivosti v súčasnosti. Alebo inak: každý jedenásty Slovák by musel byť lekárom-špecialistom.
Norma pre počet praktických lekárov je nejasná. Stanovuje ich minimálny počet na 10 000 obyvateľov. Jasný zlomok – v čitateli je počet zmluvných lekárov (jednoznačné číslo), v menovateli počet obyvateľov (jednoznačné číslo) a celé vynásobené číslom 10 000. Lenže nariadenie hovorí, že nejde o akýchkoľvek obyvateľov, ale len tých, ktorí sú vo veku „do 15 až 25 rokov“ (u pediatrov) resp. „viac ako 15 až 25 rokov“ (u praktických lekárov pre dospelých). Majú sa medzi tých obyvateľov započítavať tí, ktorí majú 20 rokov? Alebo nie?
Chýb je v nariadení ďaleko viac. Nie vždy sú rovnako „veľkorysé“ ako v prípade lekárov-špecialistov. Napríklad pre obyvateľov iného ako Žilinského samosprávneho kraja norma uvádza 0 diabetologických lôžok. Áno, v Žilinskom kraji sa nachádza unikátny diabetologický ústav (v Ľubochni), ale to predsa neznamená, že okrem Žilinčanov k takejto starostlivosti nemajú mať prístup obyvatelia iných krajov.
Nariadenie prakticky odzrkadlilo aktuálnu sieť poskytovateľov a povýšilo ju na minimálnu sieť. Je to zrejme výsledok lobistického tlaku lekárskych organizácií, keďže podľa všetkých medzinárodných noriem máme na Slovensku napr. veľký prebytok akútnych lôžok (máme o cca 8 000 lôžok viac, než objektívne potrebujeme = asi 25 až 30 prebytočných nemocníc). Zvýšenie efektívnosti systému zdravotníctva bude možné v niektorých oblastiach len cestou znižovania počtu príslušného typu poskytovateľov – to však bez úpravy nariadenia o minimálnej sieti nepôjde.
Zdravotné poisťovne nariadenie o minimálnej sieti objektívne nemôžu dodržať – bez jeho opravy však nemá Úrad pre dohľad ako dohliadať na dodržiavanie povinnosti zdravotných poisťovní uzatvárať kontrakty s poskytovateľmi aspoň v rozsahu minimálnej siete.
