Poslanci Valocký a Zvonár pôvodne navrhli len jednu vec: aby vláda mohla odvolať šéfa úradu pre dohľad kedykoľvek – rozumej: vtedy, keď nebude „poslušný“. Úrad je pritom poslednou nezávislou kontrolnou inštitúciou, ktorá sa môže pozerať štátnym poisťovniam na prsty. Tieto dve poisťovne rozhodujú ročne o 60 miliardách korún. O personálnom obsadení poisťovní rozhodujú politici, ale predsedu Úradu pre dohľad podľa súčasného zákona nevedia vymeniť skôr ako v roku 2010.
K tomuto bodu sa neodohralo žiadne odborné pripomienkové konanie, ide totiž o poslaneckú iniciatívu, ktorá nemusí prechádzať verejnou oponentúrou (na rozdiel od vládnych návrhov zákonov).
K návrhu doplnil ďalší poslanec Smeru, MUDr. Obrimčák (inak kandidát koalície Smer-KDH na primátora Stropkova), pár bodov, ktoré chce predložiť v druhom čítaní v pléne parlamentu. Ide o ešte zásadnejšie zásahy do zdravotného systému, ktoré sa vyhýbajú regulérnemu pripomienkovaniu a odbornej diskusii. Poslanci na zdravotníckom výbore dokonca neumožnili zástupcom zdravotných poisťovní povedať svoj (nesúhlasný) názor.
Poslanec Obrimčák navrhuje zriadenie spoločného účtu, do ktorého by povinne prispievali zdravotné poisťovne. Účet by viedlo ministerstvo zdravotníctva a hradilo by z neho zvlášť náročnú zdravotnú starostlivosť. Komu a na základe akých kritérií by ministerskí úradníci zaplatili liečbu a komu nie, návrh neupresňuje.
Fond by ročne odčerpal zdravotným poisťovniam až takmer 13 miliárd korún, o ktoré prídu v prvom rade súkromní lekári a neštátne (krajské, mestské, súkromné, neziskové) nemocnice. Minister totiž všade tvrdí, že chce preferovať štátne zdravotníctvo. Tam teda zrejme poputuje väčšina peňazí zo spoločného fondu.
Ministerstvo ani štátne nemocnice nemajú žiadnu motiváciu hospodárne nakúpiť lieky či technológie pre drahú liečbu. Na spoločnom fonde zbohatnú dodávatelia a ich sprostredkovatelia, a naopak, zníži sa počet odliečených pacientov a predĺžia sa čakacie lehoty. Samozrejme, stúpne „cena“ ministerských úradníkov.
(Je financovanie finančne náročnej liečby dnes skutočný problém v zdravotníctve? Je k tomu nejaká analýza? Pokiaľ viem, napr. VšZP nevyčerpala prostriedky v rozpočte vyčlenené na transplantačný program. Aj dnes sa predsa vykonávajú a slušne financujú mnohé drahé výkony - od onkologickej liečby cez kardiochirurgiu až po dialýzy. Iste, je možné tieto diagnózy uprednostniť na úkor ostatných diagnóz a presmerovať k nim viac zdrojov. Pre dosiahnutie cieľa - zvýšené financovanie zvlášť finančne náročných výkonov - však jestvujú štandardné a osvedčené nástroje zdravotnej politiky, napr. zúženie rozsahu bezplatnosti, doplnenie parametrov prerozdelenia o kritické diagnózy alebo prerozdeľovanie nákladov na finančne náročné prípady, viď príklad z Čiech alebo Nemecka. Viac o tejto téme nájdete v novembrovom newsletteri o zdravotnej politike Into Balance)
Tento dôsledok sa ešte zhorší druhým Obrimčákovým návrhom zakazujúcim zdravotným poisťovniam dosahovať zisk. Ak niektorá poisťovňa dokáže obstarať rovnaké služby v zodpovedajúcej kvalite lacnejšie než konkurencia a je pritom „potrestaná“ dosiahnutím zisku, tento zisk musí do roka rozpustiť v zdravotníctve. Akú má motiváciu potom ten zisk dosahovať? Oplatí sa to jedine vtedy, ak ho „vytiahne“ cez vlastné alebo spriatelené zdravotnícke zariadenia a ich dodávateľov. Je to vo svete (viď napr. Nemecko) bežne používanou metódou na predstieranie neziskového charakteru zdravotníckeho biznisu.
(O úlohe zisku v zdravotníctve píše Peter Pažitný v aprílovom newsletteri o zdravotnej politike Into Balance - str. 4 a 5)
Poisťovne sú jediné, ktoré dokážu ako-tak vzdorovať pijaviciam, prisatým na zdravotný systém. Obmedzenie možnosti pre tvorbu zisku zníži ich motiváciu bojovať s korupciou. Mimochodom, prečo pán poslanec Obrimčák nenavrhol aby svoj zisk povinne reinvestovali do zdravotníctva aj lekárnici, výrobcovia nemocničných softvérov, súkromní lekári, neštátne nemocnice, dodávatelia a výrobcovia liekov, alebo práčovne, kotolne či pekárne, ktoré zásobujú zdravotnícke zariadenia? Na dokreslenie - stropkovská nemocnica, v dozornej rade ktorej sedí pán poslanec Obrimčák, je s.r.o. a vlani dosiahla po prvý raz po rokoch strát a dlhov - zisk.
Sada návrhov, o ktorých sa dokonca i ministerstvo zdravotníctva dozvedá až z médií, sa vyhla odbornej oponentúre. Chýba im analýza dopadov, a to nielen finančných. Zodpovednosť za následný chaos v rezorte padne na hlavu ministra, ktorý rozoberanie zdravotného systému sleduje ako pasívny divák z diaľky. Niežeby neniesol svoj diel zodpovednosti. Ale pamätajme si, že legislatívne návrhy predložili páni Valocký, Zvonár a Obrimčák (Stropkovčania, v sobotu sú voľby!).
