Na problém upozornila Angelika Szalayová v aprílovom newsletteri Into Balance (*.pdf, str. 5-7), ja som o tom napísal článok začiatkom mája. Ministerstvo zareagovalo najprv trochu zvláštne: na porušenie zákona, ktorého sa dopustili, ich vraj nikto neupozornil. Potom však uverejnilo na svojej stránke opravu príslušného opatrenia, ktorou uznalo pochybenie. Lenže...
Opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR je všeobecne záväzný právny predpis, nie trhací kalendár. Takéto predpisy sa u nás môžu meniť len vydaním nového predpisu (novelou). Oprava slúži výlučne na tlačové chyby, preklepy, gramatické chyby alebo zjavné počtové omyly. Prečo bol prijatý postup cez Opravu a nie cez novelu? Namiesto jedného problému (doplatky pri liekoch, kde nemajú byť) tu máme druhý, problém retroaktivity. Oprava totiž nie je opravou, ale v skutočnosti novelou s retroaktívnou účinnosťou - čímsi, čo je v právnom štáte neprípustné! Po chybnom právnom názore na hromadnú pripomienku to je ďalší právny lapsus z dielne tohto úradu - ako keby úradníci rezignovali na odbornú oponentúru nápadov, ktoré na ministerstve vznikajú.
Otázna platnosť takejto Opravy nie je však posledným problémom. Dôsledky retroaktívnej účinnosti sú procesne nedomyslené. Pacienti si môžu podľa slov hovorkyne MZ SR chodiť vybrať do lekární doplatok, ktorý v apríli a na začiatku mája zaplatili, pretože vtedy ešte nikto nevedel o Oprave. Nepotrebujú vraj k tomu ani blok z registračnej pokladnice.
Lekárnici oponujú, že to je nonsens - budú musieť spätne meniť účtovné doklady. Tiež budú mať problém dokázať poisťovni, koľkí pacienti si peniaze naozaj prišli vyzdvihnúť. A keď sa pacienti prihlásia o svoje peniaze o rok, bude kvôli tomu treba meniť účtovníctvo i daňové priznanie? Rozhodne je to ďalšia originálna komplikácia, ktorou ministerstvo zasahuje do fungovania rezortu.
A do tretice, problém spomínaný na úvod. Aprílová kategorizácia nastavila chybné doplatky pre 12 liekov, ministerstvo "opravilo" len 9. Tri lieky (Nitroglycerin, Blocalcin a Pulmicort) zostali naďalej s doplatkami, hoci zákon sľubuje občanom, že liečivá, z ktorých sa skladajú, majú byť poistencom dostupné za plnej úhrady poisťovní. Nedôslednosť ministerstva popisuje Angelika v najnovšom, májovom newsletteri (*.pdf, str. 12).
Čiže opravovať či retroaktívne novelizovať sa zrejme bude ešte raz. Ministerstvo by však malo zvážiť, či sa bude pred verejnosťou obhajovať tvrdením, že išlo o "chybu softvéru". Neúprimné vyhováranie sa na softvér kompetentných nijako nezbavuje zodpovednosti. To bol taký problém fyzicky skontrolovať doplatky pre 12 liekov, na ktoré bolo ministerstvo vyslovene upozornené, že to nechali na "softvér"? Naozaj ten softvér zaokrúhľuje šesťkorunové doplatky na nulové doplatky? Niekto konkrétny (fyzická osoba, nie počítačový program) na úrade si opakovane nesplnil svoje povinnosti, niekto k tomu podal absurdné právne stanovisko a niekto za dôsledky predsa nesie hmotnú zodpovednosť!
Priemerný plat v štátnej službe na ministerstve zdravotníctva je 38 624 korún (zdroj: výročná správa MZ). Uplatnenie princípu osobnej a hmotnej zodpovednosti je preto viac než namieste.
