Stav, v ktorom sa dnes nachádzajú pohotovosti, je takmer výlučne výsledkom poslaneckých pozmeňovacích návrhov, ktoré sa v parlamente priliepali na novely zdravotníckych zákonov. Takéto návrhy neprechádzajú pripomienkovaním odbornej ani laickej verejnosti, obchádzajú analýzu dopadov a v podstate za ne nikto nenesie zodpovednosť.Reforma z roku 2004 s LSPP nepočítala ako so samostatným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Zabezpečenie nepretržitej dostupnosti ambulantnej starostlivosti malo byť úlohou zdravotných poisťovní. V parlamente však poslanci presadili pokračovanie existencie organizačnej formy zvanej LSPP - predkladateľom zmien bol vtedy Tibor Bastrnák (SMK). Návrhy boli písané rýchlo, bez prepojenia na ostatné ustanovenia reformných zákonov, bez jasnej koncepcie, čo je vlastne úlohou LSPP a so zle rozdelenými právomocami. Nedotiahnuté ustanovenia spôsobovali problémy v zabezpečovaní pohotovosti (viď napr. článok a rozhovor s MUDr. Prcúchovou o LSPP v
Po zmene režimu v lete 2006 sa minister Valentovič nemal veľmi do práce a iniciatívu na seba zasa prevzala parlamentná kreativita. Poslanec Ján Zvonár (Smer-SD) navrhol prilepiť k novele zákona o zdravotnej starostlivosti povinné pohotovostné služby pre všeobecných lekárov.
Problémy sa tým vyriešili iba zdanlivo - za cenu zvýšenej nespokojnosti slúžiacich lekárov (o.i. viď názor lekárskej komory). Rozpis služieb robia samosprávne kraje a o výške úhrady rozhoduje vláda. Peniaze však nejdú priamo lekárom. Oficiálnym poskytovateľom pohotovosti, ktorý potom vypláca lekárov, je firma, pre ktorú sú títo lekári povinní pracovať. Medzi lekármi kolujú informácie o prepojení niektorých týchto firiem na vedenie kraja.
Kreativita poslancov môže byť v kombinácii s ich legislatívnym amatérizmom nebezpečná ako zbraň hromadného ničenia. Obzvlášť v takom zložitom organizme, akým je zdravotníctvo. Otázka je, prečo im v tom niekto nezabráni, povedzme ministri zdravotníctva? Od zrodu „kauzy LSPP“ sa vystriedali traja. Zajac sa s LSPP zmieril a mal pre to zrozumiteľnú motiváciu (Bastrnák podmieňoval podporu reformy práve prijatím pozmeňovákov o LSPP), jeho nasledovníci sa nemajú na čo vyhovoriť. Raši dal aspoň vypracovať analýzu pohotovostí, o ktorej bude reč v treťom dieli tohto seriálu. Neurobil to však z vlastnej iniciatívy, zaviazali ho k tomu, ako inak, poslanci zdravotníckeho výboru parlamentu.
Ukazuje sa, že aj pre relatívne malú úlohu - zabezpečenie pohotovosti - chýba koncepcia, podložená kvalitnými analýzami a zocelená odbornou diskusiou. Namiesto regulácie cieľov (zabezpečenie dostupnosti ambulantnej pohotovosti) sa politici snažia regulovať procesy. A keď to nefunguje, zavádzajú a vynucujú si nové povinnosti. A keď ani to nefunguje, verejnú službu jednoducho zrušia. Takto usporené peniaze nalejú do firiem, ktoré má vyberať ministerstvo zdravotníctva. Toto sa deje teraz, v priamom prenose.
V parlamente je totiž pripravená ďalšia poslanecká novela, tentoraz od Zvonárovho kolegu Jozefa Valockého (taktiež Smer-SD), o ktorej bude reč podrobnejšie v nasledujúcom článku. (pokračovanie: čo navrhuje poslanec Valocký? )
