Zajacove novely navrhujú pravý opak a obmedzujú možnosť zvyšovať spoluúčasť. Toto je zrejme ťažko pochopiteľné pre dušu typického (rozumej podozrievavého) slovenského novinára i voliča. Zmäkčovaniu reforiem v Zajacovom podaní predsa nikto neuverí... Niečo za tým musí byť, prečo by tie zmeny minister inak robil?
V novele vôbec nejde o zvyšovanie poplatkov, práve naopak. Doteraz mohla vláda stanoviť akékoľvek poplatky za recept či návštevu ambulancie. Novela zákona by mala dať vláde mantinely, ktoré nesmie prekročiť. Ak doteraz tieto obmedzenia vláda nemala, novinári sa zdražovania neobávali. Keď sa obmedzenia stanovujú, novinárí „odhaľujú“ tému skrytého zdražovania. K tomuto názoru iste prispel i ministrov neštandardný prístup k legislatívnemu procesu.
Ale v hľadaní ministrovej motivácie treba ísť o polkroka ďalej. Minister novelizuje len pár ustanovení reformných zákonov – a zhodou okolností sú tam tie ustanovenia, ktoré sú predmetom podania opozície na Ústavný súd SR.
Podľa môjho názoru minister ešte pred rozhodnutím ústavného súdu preventívne upravuje napadnuté ustanovenia do väčšmi ústavno-konformnej podoby. Toto je účel, všetko ostatné sú viac alebo menej vydarené prostriedky na jeho dosiahnutie. Novela je miestami šitá horúcou ihlou a svojou podstatou popiera časť z toho, čo minister v parlamente vlani na jeseň ťažko vybojoval.
Slovenská lekárska komora má v jednom bode svojej kritiky reformy zdravotníctva pravdu. Reforma nezúžila balík hradenej zdravotnej starostlivosti. Na druhej strane aspoň poskytla legislatívny nástroj, ako sa dá balík zužovať v budúcnosti. Najnovšia novela z dielne ministerstva zdravotníctva toto potenciálne zužovanie sťažila. Pre budúcu rovnováhu financovania zdravotníctva to nie je dobrá správa. Budú sa zvyšovať odvody?
