Ústava Slovenskej republiky v čl. 93 ods. 3 uvádza, že „predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.” O koncesionárskych poplatkoch ani zmienka. Ani súčasný zákon o koncesionárskych poplatkoch, ani vládny návrh nového zákona o financovaní STV a SRo nikde neoznačuje tých 140 korún mesačne ako daň. Koncesionársky poplatok je možno daňou de facto, ale nie de iure. Referendum za zrušenie koncesionárskych poplatkov preto neodporuje slovenskej ústave.
S týmto pohľadom sa stotožnili aj renomovaní ústavní právnici, na ktorých sa petičný výbor obrátil:
doc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD.:
„Ústava pozná aj pojem daní, aj pojem poplatkov, pričom medzi nimi výslovne a veľmi jednoznačne rozlišuje. Odveká výkladová zásada hovorí, že ak rozlišuje tvorca normy, musí rozlišovať aj ten, kto normu aplikuje. V čl. 93 ods. 3 ústavy sú ako predmet referenda vylúčené iba dane, z čoho a contrario vyplýva, že poplatky vylúčené nie sú. V skratke, ak ústavodarca rozlišuje medzi daňami a poplatkami, a ak z predmetu referenda vylučuje dane a nevylučuje poplatky, neprichádza do úvahy iný záver, ako že poplatky môžu byť predmetom referenda.”
JUDr. Ernest Valko, PhD. sa na vec pozerá aj z iného pohľadu:
„Predmet referenda nemožno posudzovať z hľadiska jeho možného dopadu na štátny rozpočet, nakoľko v takom prípade by predmetom referenda nesmela byť žiadna skutočnosť, ktorá čo i len vzdialene so štátnym rozpočtom súvisí. Referendum zo dňa 16. a 17. mája 2003, v ktorom občania Slovenskej republiky vyjadrili súhlas so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, malo rozsiahly dopad na štátny rozpočet, pričom rozsah týchto dopadov bol a do dnešného dňa je neporovnateľne väčší, než by predstavoval prípadný dopad zrušenia koncesionárskych poplatkov.”
Tvrdenie Eduarda Chmelára, že navrhovaná referendová otázka „je zjavne protiústavná” stojí na vode. Spochybnil ho dokonca sám pán Chmelár. Predvčerom posielal e-mail ekologickým aktivistom v Ekofóre s cieľom odradiť ľudí od podpisovania petície. Vo frustráciou poznačenom maili uvádza, že „neviem, či takáto hračka nie je protiústavná...”.
Pán Chmelár, nielenže máte zmätok vo význame slova „zjavný”, ale aj v ľavicových hodnotách. Pretože podporovať nespravodlivosť, nesolidárnosť a nesociálnosť koncesionárskych poplatkov a označovať sa zároveň za ľavicového intelektuála sa vymyká konvenčnej logike. Ale z pohľadu marxistickej dialektiky je to asi O.K. :o)
Azda na záver ešte raz zacitujem Radoslava Procházku: „V demokratickom právnom štáte sa práva a slobody občanov vykladajú extenzívne a právomoci štátnych orgánov reštriktívne.”
Na www.referendum2008.sk nájdete petičný podpisový hárok, argumenty za zrušenie poplatkov, profil členov petičného výboru či rozpočet celej akcie aj s menami sponzorov.
