V duši hárajú pochybnosti. Kto vlastne vedie kresťanskodemokratické hnutie? Zásadoví politici, či nebodaj amatéri-chytráci, kalkulujúci na úrovni svojho IQ s úlisným dosiahnutím svojich egoistických pozičných cieľov.
V centrále KDH pred časom dospeli (pod dojmom neutíchajúcich kritík oboch mienkotvorných denníkov) k názoru, že Dzurindova vláda je symbol zla, nie nepodobná Mečiarovej garnitúre, opľúvaná celým národom. Súčasne usúdili, že dištancovať sa od Dzurindu je to pravé, čo postaví KDH vo voľbách na dvojciferné nohy a KDH sa stane lídrom pravice. Chybná úvaha číslo 1.
Na takýto krok bola potrebná zámienka. Aj ju našli, ale nešikovnú, chyba číslo 2. Dôvod odchodu z vlády – výhrada svedomia v zmluve s Vatikánom – bola pre absolútnu väčšinu občanov nepochopiteľná. Radového človeka sa nijako netýkala a on nechápal, prečo na tom musela stroskotať vláda.
Keď už KDH vyvolalo predčasné voľby, určilo si aj taktiku – naďalej sa okázalo dištancovať od vlády. Nijaká zmluva o pravicovom bloku, nijaké vyjadrenie o odmietaní Ficovho ľavičiarskeho populizmu. Chyba číslo 3. Samostatný politický subjekt ide samostatne za svojím cieľom.
Voľby ukázali, že celá táto kalkulácia bola chybná. Sebavedome ohlasovaný líder pravice sa stal najmenšou stranou v parlamente. Odsudzovaný Dzurinda dostal viac ako dvojnásobok hlasov. Možnosť, že voličov hlas pre KDH môže slúžiť Ficovi nepridal, ale ubral percentá.
Napriek tomu sa KDH necítilo trápne: o hŕstku ich poslancov sa uchádzal víťaz volieb, i líder pravice.
A tak sa v stredu, 28. júna Rada KDH rozhodla prisľúbiť Ficovi „v záujme Slovenska“ účasť v jeho vláde. Vo vláde toho Fica, ktorý štyri dni predtým v televízii na priamu otázku jednoznačne vyhlásil, že preňho (a pre Smer-SD) Vatikánska zmluva s výhradou svedomia nijako neprichádza do úvahy. Dôvod, pre ktorý podrazili Dzurindovu vládu, nehral úlohu pri plánovanom vládnutí s Ficom – veď ide o hodnoty a o zásadovosť.
Krátko po zverejnení tejto ochoty vládnuť s Ficom prišlo vyhlásenie Smeru: vládu utvorí Fico s Mečiarom a Slotom.
Zaucho, ktoré predseda KDH (krytý hlasovaním orgánu vraj 6:5) od Fica dostal, je spravodlivým hodnotením kádéháckej politiky. Je načase, aby sa členovia a voliči KDH vyjadrili k praktickej politike hnutia z pozície slušnosti, zásadovosti a etiky. Aby netolerovali úmorné úsilie priživujúcich sa funkcionárov hore či dolu, ktorí sú rozhodnutí vládnuť za každú cenu – s kýmkoľvek.
Možno sa potom hnutie pohne tým správnym smerom. Nie smerom s veľkým es. LADISLAV SZALAY
(spoluzakladateľ KDH a člen politického výboru KDH z roku 1990)
