Máme teda návrh zákona o športe z dielne ministerstva školstva. Je plný vznešených plánov. Kde na ne však vziať peniaze?
Nebudem vás napínať, hľadanie netrvalo dlho. Ešteže máme zdravotné poisťovne! Marxistickí politici ich očividne považujú za bankomaty.
Minister Draxler navrhuje, aby mu zdravotné poisťovne posielali každé tri mesiace podiel z vybraného poistného. A teda že on ich použije, po zrelej úvahe, na podporu športu. Lebo veď šport, zdravé telo, zdravý duch, prevencia, rozumiete.
Ide asi o osem miliónov ročne. Poviete si – nie veľa. Veď poisťovne majú predsa zisk, majú to z čoho utiahnuť.
Akurát je to za posledný rok v poradí už asi piata položka, ktorú by mali zdravotné poisťovne povinne financovať nad rámec doterajších povinností. Spomeňme napríklad Ficov Sociálny Balíček #2, ktorý kompenzuje doplatky za lieky všetkým dôchodcom a deťom, ďalej finančný príspevok na neexistujúci eHealth alebo centrálne mzdové tabuľky pre zdravotníkov v štátnych nemocniciach. Dohromady je to niekoľkonásobne viac než zisk poisťovní za minulý rok.
Komu teda zobrať, aby bolo na šport? Účet za štedrého Mikuláša nakoniec zaplatia pacienti a zdravotníci.
Národu sa to dá, samozrejme, predať pozitívne. Napríklad: počkáte síce na výmenu kĺbu o mesiac dlhšie – ale umožníte našim akvabelám tréning v Pekingu! Sestričky dostanú síce nižšiu výplatu, ale k tomu aj ďakovné pohľadnice od slovenských olympionikov. Namiesto klimatizácie budú na operačných sálach rozvešané pravidlá čerpania dotácií na športové projekty.
Zdravotníci nie a nie postaviť novú univerzitnú nemocnicu. Tak by mohli pomôcť postaviť aspoň národný futbalový štadión!
Chcete podporiť Health Policy Institute a neviete ako na to? Kliknite sem!
