Podliehame dvojitému videniu pravdy. Urobme si poriadok v hlave.

Písmo: A- | A+

Sme bombardovaní novými informáciami, ktoré si protirečia. Z útrob internetu sa vynárajú alternatívne fakty. Ako si urobiť poriadok v hlave? Ako myslieť jasnejšie?

Čo je kritické myslenie

Ak to zjednodušíme, tak kritické myslenie je pozastavenie sa počas behu nášho každodenného života, postavenie sa o krok dozadu a zamyslenie sa. Zamyslenie sa nad tým, čo počujeme, čítame, alebo čomu veríme. Je to poťažkanie myšlienok - kladenie si otázok a hľadanie odpovedí. Je to preradenie z "automatického" riadenia myslenia na "manuálne" myslenie. Je to rozhodnutie odložiť naše pred-porozumenie, pokus povzniesť sa nad emócie, predsudky a zaujatosť a hľadať odpovede.

Prečo je kritické myslenie dôležité?

Spomeňte si kedy ste sa naposledy rozhodovali o niečom. Určite ste sa rozhodovali, či si tento text prečítate. Ale rozhodujeme sa každý deň pri bežných denných úlohách, ale aj v dôležitých životných otázkach. „Mám natankovať tu, či tam? Čo keď tam bude zápcha a nestihnem do práce? Existuje alternatíva?“ Ale určite ste sa rozhodovali aj v omnoho závažnejších otázkach. „Mám ísť na túto vysokú školu, alebo na inú?“, „Mám investovať do týchto fondov, alebo do iných?“, „Akého lekára si mám vybrať?“, „Mám si ju zobrať, alebo nie?“. Kritické myslenie nám pomáha robiť správne rozhodnutia každý deň, ale aj dobré rozhodnutia v životne dôležitých otázkach.

Kritické myslenie pomôže správne riešiť problémy na ktoré narazíte. Môže vám dať iný pohľad na svet. Budete schopný vyhnúť sa chybám, nachádzať nové príležitosti, budete vedieť obhájiť vlastné názory. Budete môcť vyriešiť svoje vnútorné spory a môžete pomôcť aj svojmu okoliu to urobiť to tiež. Pomôže vám odolať manipulácii.

Koľkí z nás sme si po čase uvedomili, že sme kúpili niečo čo vlastne vôbec nepotrebujeme? Aha, ten krájač na banán. Koľko krát som ho použil? Keby to bol len krájač na banány... Alebo dostanete email pozvánku na Zoom stretnutie, ale neviete čo je toza stretnutie.Email tvrdí, že pre viac informácií máte kliknúť na tlačidlo. V ideálnom prípade sa vám zapne kritické myslenie a vypnete si vnútorného automata pred tým ako na niečo kliknete. Uvedomíte si, že ten mail vyzerá trocha zvláštne. Obsahuje gramatické chyby a odkaz smeruje na nejakú zvláštnu doménu. Uvedomíte si, že to bude asi phishing.Nekritickékliknutie na phishingový mail začal aj tzv. „Banagladesh bank heist“, kde sa hackol SWIFT systém a ukradla sa takmer miliarda dolárov1. Vo svete kybernetickej bezpečnosti je jedna z najväčších hrozieb nekriticky mysliaci človek a nie chybné systémy.

Pri kľúčových rozhodnutiach to môže mať veľký vplyv na váš život. Môže to mať vplyv na váš úspech v kariére, či rodinný život. Niekedy od schopnosti kriticky myslieť závisí aj zdravie, alebo dokonca aj životy. Ak sa naučíte kriticky myslieť, tak viete rýchlejšie prísť k správnym záverom. Kritické myslenie zaberá čas a energiu, ale jeho výsledky stoja naozaj za to.

Myslieť nekriticky je nebezpečné

Nakoniec táto schopnosť má vplyv aj na širší kontext vášho okolia - na našu spoločnosť. Ide o to vyhnúť sa poverám, alebo hoaxom. Sú potencionálne nebezpečné pre zdravie a bezpečnosť. Príklad je tzv. "pizzagate" z r. 20162. Bola to konšpiračná teória o tom, že existuje sieť politikov, ktorí organizovane zneužívajú deti. Hoax mal pôvod v uniknutých emailoch vedúceho kampane Hillary Clinton. Bolo tam spomínané nejaké objednávanie pizze v rôznych reštauráciách. Konšpirátori to vyhodnotili ako kódovanú reč pre objednávanie si sexuálnych služieb. Jedna z reštaurácií spomínaných v mailoch, bola populárna a ikonická Comet Ping Pong pizzéria. Ľudia presvedčený o tejto konšpirácii začali volať do reštaurácie a objednávali si "špeciálnu ponuku" a pod. Samozrejme zamestnanci tomu nerozumeli a prišlo im to divné. Neskôr začalo stále viac ľudí vyvolávať do reštaurácie, nadávali zamestnancom a vyhrážali sa. Zamestnanci boli otrasený. Vyvrcholilo to vpádom ozbrojeného muža do reštaurácie. Začal strieľať do stropu presvedčený, že v pivnici sa zneužívajú deti. Išiel hľadať tajné miestnosti. Našiel iba jednu zamknutú miestnosť. Vykopol dvere a za dverami našiel len malú zamestnaneckú šatňu. Nič viac. Našťastie nikoho nezabil.

Iný príklad je hoax o tom, že 5G siete majú škodlivý vplyv na zdravie ľudí. Vo Veľkej Británii ľudia presvedčení o tomto hoaxe podpaľovali vysielacie veže. Ale ako rozlíšite na prvý pohľad vežu 5G od 4G? Laik to nerozpozná, tak sa začali podpaľovať všetky vysielače. Len vo Veľkej Británii sa podpálilo 77 veží3. Toto spôsobilo výpadok mobilných sietí v niektorých oblastiach. Znemožnilo to zavolať záchranné služby v prípade nebezpečenstva. Niektorých montérov veží zbili. Jedna žena v Spojených štátoch začala strieľať na montérov. Našťastie sa netrafila. Zabarikádovala sa doma a oháňala sa sekerou.4

Zdá sa mi, že najviac hoaxov sa týka nášho zdravia. Od menej škodlivých hlúpostí ako o prekysľovaní organizmu až po pitie Sava, či ortuti. Takéto povery, alebo hoaxy môžu mať zničujúce následky a o COVID konšpiráciách ani nehovorím.

Argumenty sú základom kritického myslenia

Základom kritického myslenia je schopnosť argumentovať, alebo vytvoriť radu tvrdení (premís), ktoré by mali potvrdzovať pravdivosť záveru argumentu. Týmto sa zaoberal už aj Aristotel (384 pred Kr. - 322 pred Kr.). Je to základom racionálneho myslenia. Takéto myslenie vie posúdiť relevantné informácie, analyzovať ich a prísť k (pravdepodobne) pravdivým záverom.

Argumentácia (z lat. "objasniť") je určitá metóda výpovedí o svete, ktorá by mala zaručovať pohľad na svet s čo najväčšiu istotou. Argument je nositeľom pravdivej výpovede o svete. Argument musí mať vždy aspoň dve časti: premisu (výpoveď, tvrdenie) a záver. Z premís vyplýva záver (preto sú tzv. sylogizmom). Dajme si jednoduchý príklad:

  1. "Včera pršalo, dnes je mokro"

  2. "Včera pršalo a preto je dnes mokro"

V prvom príklade vidíme dve premisy, ale nie je tam žiadny záver. Toto nemôže byť argument. V druhom príklade vidíme kľúčové slovo "a preto". Táto veta obsahuje premisu "Včera pršalo", ale aj záver, ktorý nasleduje za "a preto". Argument môže mať rôzny jazykový tvar. Napríklad mať záver na začiatku vety: "Dnes je mokro, lebo včera pršalo."

Pre úspešnú analýzu informácií musíme v prvom kroku odhaiť, čo sú premisy a čo je záver a či premisy vedú k záveru.

Argumenty môžu mať rôzny charakter. Existujú dva typy štandardných argumentov:

Deduktívny argument

Je to argument, ktorý sa často používa vo vede. Záver je nevyhnutne pravdivý, lebo používa nevyvrátiteľné premisy. Napr.: "Všetci ľudia umrú. Ja som človek, takže raz zomriem.". Sú veľmi užitočné, lebo záver musí byť pravdivý bez pochýb. Musia stáť na tom, čo označujeme za fakty. Vždy by sme sa mali pokúšať o deduktívne argumenty, čo môže byť veľmi náročné.

Základná schopnosť pri analýze argumentov je vedieť ich vyhodnotiť. Tieto argumenty môžeme hodnotiť podľa platnosti, alebo pravdivosti. Aby argument bol platný nemusíme vedieť, či sú premisy pravdivé, ale musíme vedieť, či vzťah medzi premisami a záverom je logický. Teda platný argument je taký, ktorý poskytuje korektný logický vzťah medzi premisami a záverom. Neskúma sa obsah viet, ale ich logickú nadväznosť. Platný argument ešte nemusí mať pravdivý záver ten závisí od pravdivosti premís. Premisy môžu byť pravdivé, alebo nepravdivé, teda odrážajú skutočnosť, alebo nie. Ak je argument platný a má aj pravdivé premisy, tak záver musí byť pravdivý. Ak premisy sú pravdivé a argument je platný, tak argument je pravdivý.

Existuje veľa typov takýchto argumentov, ktoré majú rôzne pomenovanie, ale spomeniem len niekoľko ako ilustráciu: Modus ponens: Ak P tak Q, P preto Q; Modus tollens: Ak P tak Q, nie-Q preto nie-P; Disjunktívny sylogizmus: P alebo Q, nie-P preto Q

Induktívny argument

Je argument, kde veľkú rolu hraje pravdepodobnosť. Záver z premís je do takej miery pravdepodobne pravdivý do miery ako sú pravdepodobné jeho premisy. Čím silnejšie sú premisy tým je aj pravdepodobnejší záver a tým si môžete byť istejší. Všetko je to o tom ako kvalitné premisy viete poskytnúť. Takýto typ kritického myslenia používame pri každodenných aktivitách. Je to určite ten najbežnejší typ argumentovania. Vaše premisy môžu pozostávať z rôznych zdrojov, napr.: z faktov, pozorovaní, skúseností, presvedčení, ale aj z domnienok. Príklad:

  • Situácia: Mám zajtra dôležité stretnutie, ale zajtra má snežiť.

  • Fakt: Ľad znižuje trenie medzi pneumatikou a cestou.

  • Pozorovanie: Ak bude snežiť, tak cesty budú zľadovatené.

  • Skúsenosť: Keď sneží, tak sa ráno vytvárajú kolóny a trvá asi o hodinu dlhšie kým prídem do práce.

  • Predpoklad: Predpoveď hlásila sneženie nad ránom, asi sa predpoveď naplní.

  • Domnienka: Ak vstanem s hodinovým predstihom, tak stretnutie stihnem.

  • Záver: Nastavím si budík aspoň o hodinu skôr, aby som stihol prísť na stretnutie včas.

Induktívne argumenty by sa mali taktiež vedieť zhodnotiť. Môžu byť silné, alebo slabé resp. presvedčivé, alebo nepresvedčivé. Ak má premisy, ktoré sú dobre odôvodnené, tak je to presvedčivý argument a ak záver s vysokou pravdepodobnosťou vyplýva z premís, tak je to presvedčivý argument. Aj u induktívnych argumentov rozlišujeme niekoľko typov argumentov Napr.:

  • Zovšeobecnenie - Používa sa všeobecná skúsenosť: "Všetky autá ktoré som videl majú štyri kolesá a preto všetky autá majú štyri kolesá."

  • Štatistický - Sú založené na veľkých vzorkách z ktorých sa robí zovšeobecnenie: "Všetky autá v mojom meste majú väčšinou štyri kolesá a preto všetky autá na svete budú mať väčinou štyri kolesá."

  • Analógia - Porovnávajú sa podobnosti z ktorých sa vytvára všeobecné pravidlo: "Autá sú ako motorky, majú motor a preto budú mať aj kolesá."

  • Predpoveď - Na základe minulých skúseností sa vytvára predpoveď: "Všetky autá, ktoré som v minulosti šoféroval mali volant, aj ďalšie auto ktoré budem šoférovať bude mať volant."

Dobré a zlé argumenty

Z toho čo som písal je jasné, že existujú dobré a zlé argumenty a pre kritické myslenie je nevyhnutné, aby sme vedeli rozlišovať, čo je dobrý a zlý argument. Dobrý argument je formálne, logicky správny. Všetky jeho premisy má platné. Je jasne formulovaný a je významovo jednoznační. Ideálne ani jedno slovo nie je v argumente nadbytočné. Neodbieha od témy a je emocionálne neutrálny. Má čo najviac predpokladov sformulovaných do premís, teda nevychádza z nejakého pred-porozumenia.

Všeobecne sa dá povedať, že zlé argumenty sú buď neplatné, slabé, nepravdivé, alebo nepresvedčivé. Existujú určité chyby, ktoré sa robia veľmi často a tie už majú aj svoje pomenovania. Robia sa cieľavedome, aby bola opačná strana zmätená, alebo preto, lebo chýba schopnosť kriticky myslieť. Človek im môže ľahko podľahnúť ak si nedá pozor. Pár spomeniem, ale je ich omnoho viac. Kľudne si ďalšie vygooglite ("logical fallacies").

  • ad hominem ("k človeku") - Rozoberá charakter protistrany a nie a diskutovanú tému. Snaží sa druhého človeka ponížiť, aby ho znechutil a nejak ovplyvnil. Ide vlastne o typ falošného argumentu, ktorý sa zvykne nazývať aj ako "red herring". Ten sa snaží odlákať pozornosť od podstaty diskusie.

  • non sequitur - Záver nevyplýva z premís argumentu. Príklad z Monty Python: „Čarodejnice plávu na vode ako drevo. Kačice plávu na vode. Ak je žena ako kačica, tak pláve ako drevo a preto je čarodejnica.“

  • ad populum - Musí to byť pravda pretože si to myslí každý napr.: "Veď každý vie, že sklo je tekutina."

  • post hoc ergo propter hoc (v skratke len post hoc) - Časová následnosť nemusí znamenať aj príčinu. To že A nasledovalo po B ešte neznamená, že A bolo príčinou B.

  • prílišné zovšeobecňovanie - Zovšeobecnenie do takej miery, že sa vynechajú podstatné skutočnosti.

  • emocionálne nabitý argument - Je to emocionálna manipulácia namiesto dobrého argumentu.

  • buď/alebo, falošná dilema - tvrdenie, že existujú len dve riešenia i keď v skutočnosti ich môže byť viac

  • tautológia - používanie záveru ako premisy - napr. hovorí pravdu, lebo to hovorí

  • nejasný jazyk - zavedenie nejasností, alebo významový posun pojmov počas argumentácie

  • slamený panák - bojovanie proti argumentu, ktorý je nesprávnou interpretáciou argumentu protistrany

  • slippery slope - tvrdenie, že jedna skutočnosť nevyhnutne povedie k inej extrémnej skutočnosti

Praktické využitie

Je dôležité, aby sme o kritické myslenie nie len teoreticky poznali, ale vedeli ho aj využiť prakticky. Kritické myslenie je veľmi praktická schopnosť.

Ak si chcete niečo vyhodnocovať môžete si napísať možnosti a spísať si "pre" a "proti". Pomôže nám to aj v tom, že sa zamyslíme nad kritériami pri našom rozhodovaní a nad tým aké vlastne možnosti máte. Musíme si pri tom dať otázku čo je vlastne dôležité pre moje rozhodovanie. Chcem si vybrať školu. Budem musieť za ňu platiť? Koľko? Ako ďaleko od domova som ochotný ísť? Atď... Ak to chcete ešte doviesť o krok ďalej pre jednotlivé kategórie si určite ich váhu. Niektoré pre, alebo proti nemusia mať rovnaký význam pre moje rozhodovanie.

Osvedčilo sa mi to, čo je vo svete IT už stará známa metóda tzv. "rubber duck debugging". Na stole má mnoho programátorov malú žltú kačičku. Nie je to len srandička, ale je to pripomienka, že by ste svoj kód mali vedieť vysvetliť aj takej malej hlúpej kačičke. Kačičke, ktorá nič nechápe a nič nevie. Pri procese vysvetľovania môžete prísť na nové problémy, alebo odpovede. Mne sa to stáva pri písaní mailov. Sformulujem svoje myšlienky, popíšem problém a uprostred mailu si uvedomím, že som vlastne prišiel na odpoveď, alebo na ďalšie problémy. Ide vlastne o postupné dôsledné analytické myslenie.

Ak ste si nie celkom istý svojim názorom môžete si ho sformulovať do argumentov. Napíšete si všetky argumenty pre a proti a potom si rozoberiete premisy. Vyškrtáte nesprávne premisy, alebo si uvedomíte, že argument je nesprávne postavený. To čo vám ostane je lepšie premyslený argument.

Ja som dosť vizuálny človek a rád si veci napíšem pred seba. Pomáha mi to pri rozmýšľaní. Kreslím si diagramy, najčastejšie v UML (Unified Modeling Language) pomáha mi to pri navrhovaní softwareu, ale je to aj dobrý komunikačný nástroj. Dá to vašim myšlienkam formu a máte možnosť rozmýšľať štrukturovane. Ak nepotrebujete niečo dlho a precízne analyzovať, len si chcete niečo v rýchlosti premyslieť, tak úplne stačí niečo jednoduché tzv. pavúk, alebo mind map. Kreslíte si len slová do bublín a vzťahy medzi nimi. Tradičná metóda pre brain storming.

Páči aj tzv. "Ishikawa", alebo inak „fishbone diagram“, ktorý pomáha s premyslením prečo sa objavuje určitý jav. Nakreslí sa diagram v podobe rybej kostry. Hlava ryby je určitý jav, ktorý sa snažíme analyzovať. Na chrbticu sa pripájajú kosti a kostičky, ktoré predstavujú pravdepodobnú príčinu. Postupne analyzujete kosti a kostičky a postupne sa dostanete ku koreňu problému.

Ďalší príklad jednoduchej, ale za to užitočnej metódy, znova z IT, je používanie tzv. "User Story" pre popis požiadavky na vývoj softwareu. Je to relatívne krátka veta popisujúca kto je používateľ, akú potrebuje funkcionalitu a prečo ju potrebuje. Už len takéto jednoduché sformulovanie požiadavky dokáže veľa pomôcť pri pochopení čo sa vlastné má dodať a dáva priestor nad ňou kriticky myslieť.

Čo zákazníci naozaj potrebujú môže byť úplne odlišné od toho čo my myslíme, že chcú. A práve preto je tzv. rýchle prototypovanie je niečo, čo strašne rád robím (napr. The Design Sprint). Sám som viedol interview, kde som prezentoval prototyp produktu. Počas neho sme prišli na to, že niektoré návrhy funkcionalít boli úplne zbytočné. Len si predstavte, keby sme to najprv neotestovali s používateľmi. Úplne zbytočne by sme investovali čas a peniaze do niečoho čo nikto nepotrebuje.

Týmto naväzujem na klasický koncept: hypotéza, experiment a vyhodnotenie. Ak sa nad niečím chcete naozaj kriticky zamyslieť a zistiť čo je vo veci, tak treba: sformuľovať hypotézu prečo je niečo tak ako je, potom treba dobre navrhnúť experiment, aby naozaj overil hypotézu a nakoniec to treba dobre vyhodnotiť. Možno vám to znie ako niečo len pre vedcov, ale je to veľmi dobre využiteľné v práci aj v živote. Napríklad v práci zisťujeme, že sa nám objavuje veľa chýb k kóde. Spravíme analýzu asi aký je dôvod (hypotéza), navrhneme zmenu v procese a určíme si ako budeme merať výsledky a voči čomu (experiment), po určitom čase, keď už máme dosť dát tak vyhodnotíme, či sme dosiahli čo sme chceli. Ak nie, tak koncept opustíme a skúšame kým neprídeme k žiadanému výsledku. V jazyku „Lean“5to je „Build-Measure-Learn“, teda niečo spravte, odmerajte čo to spôsobilo a poučte sa z toho.

Ešte spomeniem poslednú vec, ktorá mi veľmi pomohla a to postup: hľadanie informácií, analzýza a pýtanie sa otázok. Ak vás nejaká téma naozaj zaujíma a považujete ju za dôležitú pre vás život (financie, zdravie, rodinný život,...), tak začnite čítať a čítajte veľa. Prečítajte si napr. 15 najlepších kníh na nejakú tému. Vytvorte klúč ako si nájť tie najlepšie knihy, prečítajte si ich a zhrňte, čo ste sa naučili. Potom to analyzujte to a spravte si výcuc. Takmer pri každej knihe som sa niečo naučil. Ak ste ostali pri nejakých otázkach, alebo chcete načerpať ešte viac, tak choďte za odborníkom a položte mu otázky. Často vám radi odpovedia. Okrem toho existuje aj veľa fór, kde sú ľudia ochotný pomôcť. Ja som narazali na poklady, keď som hľadal odpovede (na reddit nedám dopustiťnapr: r/learnpython, r/RTLSDR).

Záver

Všetko, čo som spomínal je vlastne len pýtanie sa otázky "prečo". A táto otázka "prečo" je práve jadrom kritického myslenia. Je veľmi dôležité, aby sme sa ju pýtali v našom osobnom aj v profesionálnom živote. Pomáha nám to vypnúť autopilota a myslieť za seba. Obráťte sa na niekoho vo vašom okolí a začnite sa pýtať "prečo". Môžete prísť na veľmi zvláštne veci, napr. na skutočné dôvody toho prečo sa niečo deje. Keď sa nikto nepýta „prečo“, tak môže vzniknúť aj tzv. Aberdeene paradox. Každý chce pre druhého len to najlepšie a robí to čo si myslí, že chce ten druhý. V skutočnosti každý robí niečo iné.

Dúfam, že vás tento text aspoň trocha inšpiroval k tomu, aby ste sa zastavili a začali ste si klásť otázky. Nie je jednoduché myslieť, vyžaduje to čas, odhodlanie a námahu. Ani sa nejdem rozpisovať, čo všetko nám bráni v tom, aby sme boli schopný kriticky myslieť. Máme mozog určitým spôsobom namontovaný a máme svoje slepé škvrny. Ale už len to, keď sa snažíme nad niečím systematicky, organizovane zamyslieť má svoj význam a môže priniesť svoje plody.

Odporúčané zdroje:

Falošné argumenty: https://www.informationisbeautiful.net/visualizations/rhetological-fallacies/

Kurz zdarma: Critical Reasoning for Beginners od Marianne Talbot, University of Oxford (dostupné na youtube.com)

Knihy:

A Rulebook for Arguments – Anthony Weston

Think Smarter: Critical Thinking to Improve Problem-Solving and Decision-Making Skills – Michael Kallet

Wait, What?: And Life’s Other Essential Questions - James E. Ryan

The Art of Thinking Clearly – Rolf Dobelli

Thinking, Fast and Slow – Daniel Kahneman

Zdroje

1 https://en.wikipedia.org/wiki/Bangladesh_Bank_robbery

2 https://en.wikipedia.org/wiki/Pizzagate_conspiracy_theory

3 https://www.cnet.com/health/5g-coronavirus-conspiracy-theory-sees-77-mobile-towers-burned-report-says/

4 https://www.youtube.com/watch?v=MMH65DWbDB8

5 Eric Reis, The Lean Startup

Skryť Zatvoriť reklamu