Ako malý som si strašne rád kreslil, vymýšľal vlastné svety, v ktorých som hrdina a predstavoval si rôzne neuskutočniteľné veci. Mal som rád film S čerty nejsou žerty, tak som si teda vymyslel vlastné peklo v ktorom som bol Lucifer. Svojich kamarátov som si predstavoval ako ostatných čertov, ktorí do pekla nosili zlých ľudí.
Keď mal, asi tak pätnásť rokov v škole som zo seba síce robil frajera, ale doma som neustále lietal v oblakoch, ako neskončiť ako radový zamestnanec a môj plán bol vymyslieť útočnú pušku, ktorá by mohla mať vlastnosti samopalu, brokovnice a odstreľovacej pušky, kto hral hru Venom outbreak vie o čom hovorím. Tak tiež ma vtedy nesmierne zaujal vesmír, život na iných planétach a predstavoval som si sám seba ako manažéra obrovskej spoločnosti, operujúcej vo vesmíre.
Najhorší scenár aký som si vedel predstaviť a stále viem, je že skončím ako radový zamestnanec, zdeprimovaný životom a okolím, ktoré neuspokojujem.
Prečo na Slovensku nemáme niekoho ako Elon Musk, Steve Jobs, Mark Zuckerberg. Možno sme malým národom, ale neverím, že sa nenájde nikto s dobrým nápadom. Ale určite pár sa ich aj našlo, Jozef Murgaš, Štefan Banič alebo najnovšie naši vynálezcovia lietajúceho auta. Ľudia a štát by mali preukázať viac záujmu o snilkov a vizionárov, ako o zamestnancov na ministerstve a ich škandalózne „dôležitý život.“
Koľko skvelých nápadov ostane pochovaných len pre strach. Budem sa opakovať, dieťaťom chcem ostať na veky do svojho skonu. Dosť často počúvam od známych, ako by každý chcel byť mladší, chcel by byť dieťaťom, ale si to nemôžu už dovoliť majú „dospelácke povinnosti,“ dobrá výhovorka na to, ako sa vyhnúť skutočne dôležitým veciam.
Ostať dieťaťom neznamená dávať, v dvadsiatich piatich rokoch puberťácke príspevky na facebook „cítim sa nahnevaný,“ „cítim sa smutný.“ Ostať dieťaťom je skôr o tom žiť bez starostí, s tými nápadmi, ktoré všetci považujú za fikciu a nevidieť problém dostať svoju detskú kreativitu z papiera do reálneho sveta.
Faktom je, že mnohí z nás si vyberú tú cestu kde rozmýšľať nemusia, pri vykonávaní profesie síce rozmýšľame, rozmýšľať o tom istom, každý deň, polovicu života, v jednom zamestnaní nie je bohvie čo. Nedokážem pochopiť ľudí, čo utekajú pred problémami, tým že zamestnajú svoju myseľ niečím iným. Rovnako nedokážem pochopiť ľudí, ktorý si vyberú zamestnanie, pretože sú príliš lenivý riskovať.
Vyťahujem svoje staré kresby a len sa usmievam, tie nápady uchovávam vo svojej mysli doteraz. Budúcnosť si predstavujem ružovo, každý človek by mohol byť vynálezca, každý človek dokáže byť vynálezca.
