Myseľ je ako stroj, taký výkonný počítač a je dokonca priamo v našej hlave. No nie je to úžasné? Dokážeme s ním dokázať toľko, až si to ani nevieme predstaviť. Každý počítač ale potrebuje upgradovať, rozvíjať sa, aby nezapadol prachom a neskončil ako obyčajná kalkulačka oproti ostatným, ktorí svoju myseľ majú ako kvantový počítač.
Tu je dôležitých pár jednoduchých a pritom tak ťažko vykonateľných poznatkov. Svoju myseľ musíme udržiavať a chrániť ju pred škodlivými softvérmi. Preto si je treba silným, „programátorským myslením“ vytvoriť dobrý antivírus. Tento antivírus nás bude chrániť pred napadnutím nášho výkonného stroja zlými myšlienkami. V praxi to znamená neupínať sa na zlé myšlienky. Nechytať to zlé vo vašej hlave, nechať to prejsť, naopak ak príde niečo dobré, tak sa toho chytiť. Väčšinou to ale robíme opačne.
Náš počítač si zvykne už automaticky vyvodiť výsledok, pretože pracuje už tak automaticky, že si vytvára závery sám z predchádzajúcich skúseností. Tak ako sa mi napríklad vo Worde (aspoň v tom mojom) po ukončení vety za bodkou hneď pýta veľké písmeno. Tak isto aj v novom odstavci. Mám z toho radosť, ako si to ten môj Word pamätá. Ale nie vždy a všade chcem za vetou, alebo v novom odstavci veľké písmeno. Tak isto aj myseľ je nutné usmerniť podľa vlastného vedomia a nenechať ju robiť všetko za vás. Inak by sme vyzerali len ako akýsi organickí roboti, ktorí reagujú na všetko vďaka získaným skúsenostiam. Ide o prípady, keď sa v niekom sklameme, niečo sa nepodarí, neuspejeme. Myseľ si to zapamätá a keď máme do toho ísť znova, automaticky nás upozorňuje na nebezpečenstvo. Ale ak sme si vedomí samých seba a vládneme nášmu počítaču my a nie on nám, tak vieme využiť poznatky z predošlých situácií, a tentokrát vypneme automatické upozornenie. Ten blok, ktorý nám dáva pocit, ako by sme narazili do betónového múru, ktorý nám hovorí, že tadiaľto cesta nevedie.
Nechceme byť predsa ako android. Len ďalší klon človeka, vykonávajúci tú a tú činnosť. Robiaci to isté, čo robia ostatní. Využime naše vedomie a dostaňme z neho svoju jedinečnosť.
Aj počítač si potrebuje oddýchnuť. Preto je veľmi dôležité ho pravidelne vypínať. Inak sa nám prehreje a nebude pracovať tak, ako má. Keď už cítim, že mám dosť a potrebujem vyrovnať hladinu energie a psychickej pohody, tak sa proste na všetko vykašlem a nemyslím. Ľahnúť si na zem aspoň na dvadsať minút v úplnom tichu je pre mňa na nezaplatenie.
Niektorým z nás sa stalo, že náš počítač vraj dostal chorobu. Volajú to duševná choroba. Je to jeden z najväčších vírusov, ukazovateľ, že s naším strojom niečo nie je v poriadku. Ukazuje nám, že náš stroj je prepracovaný, chytil sa nesprávnych myšlienok, alebo si sám robí, čo chce. Vyhadzuje nám automaticky zakódované rozhodnutia. No pred tým, ako sa rozhodnete svoju mašinu odniesť k opravárovi, pánovi doktorovi, tak skúste na sebe vykonať opravu sám. Nie skrz lieky a nejakú psychiatrickú liečbu, ale povedzme tým, že zmeníte seba o stoosemdesiat stupňov. Uberiete sa úplne iným smerom než ste doteraz šli.
Myseľ je ako užitočný orgán, ktorý treba neustále udržiavať v dobrom stave. Veľa vecí vie robiť automaticky. Ak ste si istý, že tie činnosti, ktoré vykonávate nepotrebujú usmerniť, nechajte myseľ robiť svoju prácu. Tá automatika je tam na niečo dobrá. Vedome neviem ovládať úplne všetko. Vtedy nám pomáha automatická reakcia. Veľa krát ale reagujeme tak ako nechceme reagovať. No uvedomíme si to, až keď sa zamýšľame nad tým čo sme vykonali, alebo povedali. No môžeme si pomôcť našim vedomím a vedieť ho používať správne, nenechať všetko na automatické naučené reakcie. Nejde to okamžite. Chce to správne návyky, až sme schopný meniť to, čo sa nám nepáči.
Tak ako telo, aj myseľ musí byť udržiavaná v dobrom stave, inak prejde na automatiku, alebo sa nedajbože dostane do stavu kalkulačky. Aby sme sa nestali súčasťou našich mobilov a počítačov, aby sme v sebe zachovali ľudskosť.
