Slovensko, naša prenádherná krajina, plná hôr, tiesňav, lesov, lúk, nádherných miest plných histórie. Miesta, pre ktoré sa tu oplatí ostať žiť a zachrániť tento národ a štát. Alebo snáď nie? Z histórie môžeme povedať, čo sa týka Slovenska a jeho suverenity, že Slovensko bolo často obeť iných štátov, alebo panovníkov a dnes nie je výnimkou. Náš národ si príliš nechá šliapať po hlave od vplyvov vnútorných aj vonkajších. Sme rasisti, keď sa sťažujeme na neprispôsobivých občanov, ktorým sociálny systém dovoľuje nepracovať. A takzvaní ozajstní „extrémisti“ nám ponúkajú radikálne riešenie. „Nuž osobne som si ešte konkrétne riešenie nevšimol, len pokrikovanie a primitívne správanie.“ Toto je jedna z mnohých výziev, s ktorými by sa nasledujúca generácia mladých politikov mala popasovať. Mala, ale aj nemusela. Nezamestnanosť, korupcia, chabé možnosti pracovať, slabé uplatnenie kvalifikovaných ľudí, nízke možnosti sebarealizácie, narastajúci počet sociálne slabších rodín. To sú útrapy Slovenska už niekoľko desaťročí. Dilemou mladého človeka je teda, či s tým má niečo urobiť, alebo má odísť.
Ľahšia alternatíva s pozitívnejšou výhliadkou do budúcnosti je odísť. Napriek tomu nie každý dokáže nechať doma rodinu a odísť, takže aj vycestovať chce dávku guráže. Zachrániť seba a svoju budúcnosť, realizovať svoj sen v zahraničí, kde ocenia vaše schopnosti a zručnosti viac, ako na Slovensku, kde sa vás o ne pokúsi pripraviť nejaký skorumpovaný človek. Osobne moje destinácie by boli Kanada alebo Austrália, ak by som mal už raz niekedy vycestovať. Príroda, možnosti, iný prístup k ľuďom, väčšie možnosti realizovať sa. Môžete začať ako kaderník, predavač vo fast foode, v obchode, ale s dobrým nápadom môžete skončiť ako manažér veľkej firmy. Mladí študenti využívajú možnosť skúsiť si to v zahraničí už počas vysokej školy, poniektorí tam ostávajú natrvalo. Rodáčka z môjho mesta, z Rimavskej Soboty hovorí: „Na Austrálii sa nám páči, že tu ak sa človek usiluje a pracuje, tak aj veľa dosiahne, pričom na Slovensku hlavne v nižšie platených zamestnaniach veľakrát ľudia aj po 20. – 30. rokoch práce sú na tom rovnako ako na začiatku.“
Aj keď na Slovensku nie sú životné podmienky podľa našich predstáv, Slovensko mám naozaj veľmi rád a tisnú sa mi slzy do očí, keď vidím, akým smerom sa uberá. Preto mi sa mi v srdci ozýva patriot, ktorý kričí, aby som ostal a urobil niečo pre svoju krajinu. Nenechal svoje rodné mesto a rodnú krajinu za chrbtom, keď viem, že každý hlas sa počíta a zbabelo hneď utiecť nie je správne. Preto oceňujem každého, kto sa dokázal vrátiť, každého, kto zbieral skúsenosti v zahraničí a teraz sa ich snaží aplikovať tu doma. Tí, čo majú schopnosti meniť veci k lepšiemu by nemali odchádzať, ale snažiť sa vykonať tie zmeny aj tu doma. Myslím si, že Slovensko si zaslúži byť lepším, stojí to za to tu ostať a aspoň sa pokúsiť urobiť ho bohatším a krajším miestom.