Cítil som sa skvelo, konečne som sem zavítal a obohatil dušu aj o fyzickú prácu. Okolo desiatej pred obedom prišli rodičia. Hovorili, že nechcú robiť nič, napriek tomu sa rozhodli, že idú zbierať slivky. Blížil sa obed a otec sa rozhodol, že sa do tých sliviek pustí. Potreboval trasák, to je dlhá palica s hákom na jednom konci, keby ste o tom čo je trasák nemali žiadnu predstavu. My ho nemáme, musel si ho ísť požičať k susedke. K zberu by som sa rád pridal, ale keďže som sa na poslednej turistike rozhodol vybrať si topánky, ktoré som dlho nenosil, tak som pochodil s poriadnymi odreninami na pätách a nebol som schopný sa po tie slivky zohýnať. „Dnes to bude oddychový deň, veď včera som makal, dnes sa leží.“
Vzal som si notebook, sadol si do altánku a potom to celé začalo. Z dediny sa začal ozývať strašný krik: „osadníci si asi trochu vypili,“ pomyslel som si. Na ceste som začul auto, ktoré sa tu preháňalo už od rána. Šofér na mieste pridával plyn, potom vyštartoval a prudko zabrzdil pred naším plotom. Takýto dedinský frajeri ma vždy rozčuľovali. Chatu máme na konci dediny, ďalej sa ide len na lúku, tak máme tú smolu, že sa pri nás otáčajú autá. Často sú to obyvatelia osady. Otočil sa, opäť tomu poriadne pridal a vyštartoval do dediny. Krik sa stupňoval, počul som otca ako sa s nimi háda. Keď hluk neustával, zodvihol som sa a bežal na ulicu. Videl som otca, ako nesie trasák a kričí po chlapovi, ktorý sa vyteperil z auta. Otcovi nadávala žena stojaca na ulici. Podišiel som bližšie a spýtal sa čo sa deje. „Pozri sa na neho, je ožratý a jazdí ako blázon, brzdí tu pred naším dvorom ryje tú cestu, ktorú sme teraz opravovali.“ Osadníčka neprestajne škriekala, ako pomätená, tak som sa zapojil aj ja do verejnej diskusie a vášnivej výmeny názorov. Aj vy sa viete neskutočne rozčúliť, keď vám niekto krivdí? Poviem vám, že ja sa teda viem. Opitý spoluobčan nasadol do auta, mierne vyšiel do kopčeka, ktorým sa ide k nám a cúvol späť, aby sa otočil. Prudko zabrzdil pri mne a otcovi, až sa zaprášilo. Tackajúc sa z auta podišiel ku nám a začal argumentovať, že nerobí nič. Oco mu vyčítal, že jazdiť opitý a ničiť cestu, ktorú sme si urobili mi, nie je nerobiť nič. Pribehla aj škriekajúca žena. Celá hádka sa odohrávala s vulgárnymi podtónom. Žena posilnená tekutou odvahou sa rozbehal ku mne s krikom a chytila ma pod krk. Zostal som v šoku, čo si to dovoľuje: „to si predsa nenechám,“ pomyslel som si. Sotil som ju, len jemne, na čo ma okamžite pustila. Opakujem, že jemne, predsa nebudem biť ženu. Či to pomohlo situácií? Vôbec. Začala škriekať ešte viac, vyhrážať sa že ma zabije, zabije celú moju rodinu, všetci budú na cintoríne, zapáli nám dom a podobné zaklínadlá. Začínal som pociťovať strach, pretože situácia sa začala zhoršovať. Z diaľky sa k nám medzi tým hnala polka osady. Nám pribehla na pomoc mama so starkou. „Teraz by som si želal byť v presile, neviem či nám tu starká pomôže alebo priťaží.“
Vzduchom lietali nadávky v troch jazykoch, slovensko-maďarsko-rómske. Opitý vodič sa na mňa začal lepiť, ledva rozprával a šušlal, tuším mu chýbalo pár zubov. Pri tom nezrozumiteľnom šušlaní ma opľul, tak som ho odtlačil a zaujal bojový postoj naučený z taekwonda, pretože sa na mňa opäť začal lepiť. Opilec sa na mňa pozrel: „si na mňa dávaj pozor, robím kung-fu,“ pokúsil sa zopakovať môj postoj, nevyšlo. Precenil svoje aktuálne schopnosti a vyvrátil sa. Vyzeral ako korytnačka na chrbte. Môj pocit strachu sa začínal miešať s nenávisťou a hnevom, mal som chuť rázne zakročiť. Emócie sa bili so zdravým rozumom čo spôsobilo, že som stuhol. Osadníci nás obkolesili. Rómka v amoku revala, ako nepríčetná, ukazovala na mňa prstom. Kričala, že som ju zbil na čo všetci začali útočiť na mňa. Na moje šťastie sa predo mňa postavila mama, otec, starká a pribehli aj susedia, ktorý nepatrili k osadníkom. Bál som sa, či sa nestane niečo starkej, alebo našim. Netušil som, na ktorú stranu sa otáčať, zo všadiaľ sa ku mne snažil niekto predrať. Ruky som nechal spustené, veľká chyba. Za rameno ma odniekiaľ chytil chudý chlapec a dostal som ranu rovno do hlavy. Ďalším šťastím je, že takmer všetci osadníci viac pijú, ako jedia. Opilec, ktorý ma trafil vážil tak päťdesiat kilo, sila akou ma udrel nestála za veľa. V ten moment sa hladina adrenalínu zdvihla a moje telo sa dostalo do stavu bojuj/uteč. Utiecť sa nedalo a bojovať by bola chyba. Plný hnevu som tam ostal stáť a pokračoval v hádke s rómkou, ktorá sa ku mne snažila predrať cez mojich ochrancov. Na šťastie na rodičov a starkú nikto neútočil všetci chceli biť len mňa. Osadníci, ktorí boli triezvy odťahovali tých opitých. V dave ľudí pribúdali aj takí, ktorí stáli na našej strane, tak že sa situácia začala upokojovať. Podgurážený syn urevanej ženy a opitého šoféra sa svojím mohutným telom rozbehol oproti mne. Bolo mu ťažko rozumieť zdalo sa, že aj on ma chce napadnúť, no ku mne sa nedostal. Niekoľko krát som povedal, čo sa stalo. Že som bol napadnutý prvý a len som sa bránil. Na čo syn aktérov upriamil pozornosť na svojich rodičov a hnal ich preč. Opilec so ženou nasadol do auta a stratili sa v dedine, pretože mama už medzi tým stihla zavolať policajtov. Osadníci pobrali svojich podgurážených príbuzných a situácia sa začala upokojovať. Čerešničkou na torte bolo, keď som videl, ako na ulicu vybehol s nožom chlapec, čo ma udrel. Utekal cez celú dedinu smerom k nám. Ale dvaja ďalší z osady ho chytili a odvliekli späť za sprievodu strašného škrekotu. Hotová komédia. Niektorí osadníci sa pristavili ospravedlňovali sa a pritakávali, keď na nich otec rozhorčene kričal. Mňa poslali do dvora: „bež sa schovať, dráždiš ich! Dráždim? Ako ich dráždim? Tým že si mladý!“ Nechápal som tým slovám, neskôr mi boli vysvetlené po lopate: „lebo si sotil tú ženu.“ Šiel som do domu, pozrieť sa na kamerový záznam. Kamera, ktorá sníma časť dvora zaberá aj cestu. „Čert to ber!“ Kamery nezaznamenali čo sa stalo. Mysleli sme si, že disk sa preformátuje sám keď je plný, mýlili sme sa. Bol som neuveriteľne nahnevaný. Žiaden priami dôkaz toho kto šoféroval auto a niekto si ma dovolil udrieť a ja som s tým nemohol nič urobiť. To je niečo čo stále celkom nedokážem stráviť. Pri každom pomyslení na tú situáciu sa cítim bezmocne. Niekto ma napadol a ja som musel zachovať chladnú hlavu a nebrániť sa, pretože by to mohlo dopadnúť ešte horšie. Som typ človeka čo má občas horúcu hlavu. Nemám rád, keď si na mňa niekto dovoľuje. Ale zvládol som to.
Polícia prišla samozrejme až keď bolo po všetkom. Tá žena prejavila svoje emócie aj v prítomnosti polície. Za neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa jej prischol priestupok. Vraj im búchala po aute keď odchádzali s pasažierom z osady. Tak som počul. Keď sa policajti pýtali, kto šoféroval auto, tak to vzala na seba. Ten jej tackajúci sa manžel je v podmienke a zrejme by ho zavreli. Priamy dôkaz, že šoféroval teda neexistuje, je to len slovo proti slovu, taktiež napíšem len, že vraj. „Keby nám fungovali tie kamery ach jaj...“ Opäť z toho niekto vyviazne so šťastím. Napadlo mi, keby policajti skúsili posadiť za volant tú ženu, či vie vôbec šoférovať. Otec na to: „ale vie šoférovať, pretože som ju videl, toto by pri dokazovaní nepomohlo.“ Toho psychopata čo na nás bežal s nožom zobrali, vypočuli a priniesli späť. Keď niekoho udriete tak z toho nemusíte mať nič, pokiaľ ten koho udriete nejde na PN. Alebo nebol u lekára s nejakým následkom a zdravotnými komplikáciami po údere. Predstavte si slovenskú rodinu, kde si chlap rád vypije a po príchode z krčmy si svoj pocit menejcennosti vybíja na svojich blízkych. Tak že, keď muž udrie ženu a žena nemá následky, je to kresťansky v poriadku. Načo by sme podpisovali Istambulský dohovor veď uznávame tradičnú rodinu! Ale to už odbočujem. Nie som síce týraná žena, ale keď už nemôžem vrátiť úder, rád by som to tomu druhému aspoň nejakým spôsobom vrátil, ideálne súdnou cestou.
Po tom čo sa situácia upokojila, som sa musel ponáhľať domov. Polícia vzala chlapca s nožom a vrátili sa až neskôr: „zajtra sa sťahujeme policajti tu stále nie sú, nebudem čakať kým ma prídu vypočuť, ponáhľam sa.“ Odišiel som domov. O hodinu na to prišli, vypočuli otca mne odkázali, že sa mi ozvú. Po dvoch týždňoch som absolvoval výsluch cez telefón. Profesionálne. O týždeň na to som výpoveď podpísal. Vo výpovedi sa neuvádzalo, že som videl toho chlapa za volantom. Nepriamy dôkaz by na usvedčenie nestačil, vinná zo šoférovania pod vplyvom bude rómka, ktorá ma chytila pod krk.
Už roky sa čudujem na postupoch štátu pri niektorých situáciách. Po tejto skúsenosti sa ďalej neprestávam čudovať. Iste keby tá čertovská kamera fungovala, mali by sme na vrch, možno by z toho nebola podmienka pre tú vyšinutú ženskú, ale väzenie pre jej manžela. Ďalej, predstavte si, ako takýto rodičia vychovávajú svoje deti. Vyrastajú z nich presne takí, akí bol náš pomätenec s nožom. Samozrejme, nájdu sa aj takí, čo si neberú príklad z rodičov, ale pokúsia sa čo najskôr odísť. Neviem si spomenúť, ktorý politik použil výraz Rómovia sú budúca pracovná sila. Úprimne neviem akou pracovnou silou je človek s deravým mozgom po rokoch fetovania.
Nie som žiadny rasista, antisemita šíriaci nenávisť. Opisujem len svoje zážitky a zdieľam ich. Nenabádam nikoho, aby sa uchyľoval ku krajným riešeniam, ako je dať hlas extrémistickým stranám, ktoré vám povedia to čo chcete počuť pri chvíľach núdze, v akej som sa ocitol ja. Chcem len ďalej šíriť to, čo je už všeobecne známe a neprestajne na to poukazovať. Že v modernej Európe, na Slovensku stále žijú ľudia v podmienkach podobných africkým slumom. Okrem neziskových organizácií a dobrovoľníkov s touto situáciou nerobila žiadna vláda nič. Degradácia tejto menšinovej časti obyvateľstva bude pokračovať a extrémistické strany budú naďalej profitovať z tohto spoločenského problému, pretože sa s tým stále nerobí nič.
Je ľahké sa rozčúliť ak vás niekto udrie a ešte ľahšie, ak máte predsudky. Predstavte si situáciu, keby mu ten úder vrátim. Asi by som miesto písania článku stále ležal v nemocnici. Neviem či by aj po tom mojom údere, ešte niektorí z tých osadníkov, ktorí nám pomáhali, stál na našej strane. Z toho čo som videl plynie jedno známe porekadlo, nehádžte všetkých do jedného vreca. Aj keď, naozaj neviem čo by sa stalo, keby som sa začal riadne brániť a úder vrátil.
