Školou si prešiel hádam každý, niekto ju absolvoval úspešnejšie, iný nie. Naučili nás rôzne veci. Na základnej škole nás učili všetkých spolu rôzne predmety. Vlastiveda, prírodoveda, fyzika a mnoho iných. Na strednej škole sme sa mohli pobrať už konkrétnym smerom, tí, ktorí chceli ísť určite na vysokú školu sa pobrali na gymnázium. Tam sa dnes hlási väčšina študentov, pretože gymnáziá majú dobrý status školy. Ostatný išli na odborné školy. Stredné školy sa nelíšia len výučbou rôznych predmetov. Ale aj náročnosťou štúdia. Zrejme na vrchole je opäť gymnázium ako najnáročnejšia škola.
Hoci sa na gymnáziá, alebo na lepšie odborné školy dostávajú deti, povedzme z rodín, ktoré svojím deťom dajú všetko. Nemajú problém s ničím iným a tak sa venujú len škole, alebo iným aktivitám športu a podobne. V opačnom prípade deti, ktoré nemajú dostatok pozornosti od rodičov, musia už v pomerne nízkom veku pocítiť aj tú ťažšiu stránku života, ktorá nie je taká jednoduchá. Dieťa môže byť nadané, môže mať potenciál, môže mať všetky predpoklady stať sa niekým výnimočným. Ak je ale jeho prostredie nepriaznivé, často sa mu poddá.
V škole je upozorňovaný, dostáva poznámky, k spolužiakom sa správa násilne. Určite vám napadajú hneď deti z rómskych rodín, ktoré sem určite patria, ale nie len ony. Sú to aj deti z finančne slabších rodín, alebo deti z rodín, kde sa rodiča nevedia postarať ani sami o seba. Po ukončení školy sú vrhnutý do sveta a len zo spodku sa pozerajú na svojich bývalých spolužiakov, ktorým bolo umožnené na seba pracovať. Veľmi často končia ako ich rodičia, ktorý sa o nich neboli schopný postarať, alebo pokračujú v rodinných „šľapajach,“ zlozvykoch ako alkohol, drogy, gamblerstvo.
Hoci tí, ktorým bolo umožnené doštudovať, to taktiež ešte nevyhrali. Veľa z nich skončí bez ambícií, ako ďalšia posila na úrade práce. Majú síce titul, doštudovali s dobrými výsledkami, no trh práce je tvrdý a ukáže vám, že vysoká škola dnes už nestačí.
Po ukončení školy sa snažia nájsť si miesto, väčšina odchádza do zahraničia za lepším zajtrajškom. Tam sa ale hrnú ľudia z celého sveta. Uvedomia si že škola im nedala návod na život, tak ako sa prezentuje. Uvidia, že život po škole je úplne iný, veľa z nás sa v ňom stratí. Veľa z tých, ktorý mali ambície niečo dokázať.
Myslím si, že sa zhodneme, že správne usmerňovanie má obrovský vplyv na človeka. Najväčší vplyv majú rodičia, potom zrejme kamaráti a kruhy, v ktorých sa pohybujeme. Hovorí sa, že päť ľudí, s ktorými najčastejšie trávime čas, nám ukazujú smer. Samozrejme potom sme tu my, ak sme dostatočne odhodlaný, dokážeme si nevšímať okolie a ideme si tvrdo za svojím.
Potom sú tu učitelia. V školách mi chýbajú dobrí učitelia, ktorý by dokázali skutočne zaujať mladého človeka a ukázať mu možnosti. Dobrý učiteľ nie je ten, ktorý vie vysvetliť látku, alebo vám poriadne dokáže vtĺcť do hlavy to, čo sa máme naučiť. Dobrý učiteľ je ten, kto sa vie vcítiť do každého svojho žiaka a dokáže mať ku každému patričný prístup. Nepovie vám len, že sa niečo musíte proste naučiť, lebo to tak je. Povzbudí vás, usmerní vás správnym smerom, bez ohľadu na to, z akej rodiny ste. Dokáže vás podporiť, aj keď vaša rodina nie. Pestuje vo vás sebavedomie a vieru, že váš život je vo vašich rukách a nezávisí od toho, akú známku vám dá. Dobrý učiteľ vás naučí previesť teóriu do života. Naučí vás že, školy a ani života sa báť netreba. Naučí vás mať vlastný názor. Ukáže vám, že existuje nekonečne mnoho pohľadov na svet.
Toto dnes ale v školách chýba a tak sa veľa z nás nevie vysporiadať zo životom. A učiteľom sa stáva každý, kto absolvoval nejakú tú vysokú školu. Učiteľ by mal byť inšpiráciou, hoci častokrát je to pravý opak. Keď učí niekto, kto má nevyrovnaný život. Sem by som zaradil aj nezodpovedných rodičov. Tých, ktorý prenášajú všetko zlé na svoje okolie. Učiteľ by mal byť príkladom, učiteľ si ani neuvedomuje, akú mocnú zbraň drží v rukách. Je to budúcnosť jeho študentov. Učiteľ je aj rodič, aj kamarát.
Je ťažké to ale vysvetliť ľuďom, ktorí si prešli školou života. Škola života, ktorá im nedala šancu na rozvoj a hneď im zanechala rany, ktoré väčšinu z nich poznačili na zbytok života. Deti, ktoré mieria rovno do polepšovne a stávajú sa z nich rovnako nezodpovední rodičia, akými boli tí ich.
Zatiaľ čo sa hašteríme s kopou nezmyselných riešení, ako znížiť nezamestnanosť, ako zvýšiť úroveň obyvateľstva, ako znížiť počet mladých ľudí odchádzajúcich do zahraničia. Začať sa musí od koreňov. Správne usmerniť mladú generáciu, aby bola schopná spolupracovať, nie ukazovať čím ďalej, tým väčšie rozdiely, aké si medzi sebou vytvárame. Nechať tých, čo majú vlastné názory, tým myslím učiteľov, ktorí sú ozajstnými učiteľmi, aby ukázali tú správnu cestu svojim študentom, deťom, kamarátom.
