2. Pár informácií:
a/ pre nadšencov, ktorí o podobných miestach ako je Austrália ešte iba snívajú”
– “ Kde sa to zašívaš?”
– “Už si mal sedieť v lietadle!”
b/ pre tých, čo už majú letenku:
Slivovicu a ďalšie vzácne moky prevážaj v batožine zásadne v plastových fľašiach, pretože jediné užitočné veci z použitia sklenenej fľaše sú:
- naučenie sa množstva nových nadávok od spolucestovateľov
- svoju batožinu nájdeš veľmi ľahko (podľa výraznej vône slivky).
Ak sa v lietadle nespoznáš s nejakým Slovákom či Čechom, tak si pravdepodobne nastúpil do batožinového priestoru. 3. Základné pravidlá a fakty u protinožcov:
Pozostatky po “Anglánoch” sú zjavné dodnes. Vždy keď sa dostanem do kontaktu s tými ich dvoma vodovodnými kohútikmi, tak sa musí anglickej kráľovnej štikútať. Ako mohol niekto vyrobiť také niečo??? Buď si dáte ruku pod ľadovú alebo pod vrelú vodu. Vlažná nie je!
Keď sa dostane našinec do Sydney po pár dňoch s veľkou pravdepodobnosťou, ktorá závisí od súčinu jeho inteligencie, pozorovacích schopností a skúseností, zbadá, že je to tu akosi úplne inak. Je to normálne, veďSydney je aj nejakych 17 tisíc kilometrov inde. Jediné čomu netreba podľahnúť, ak sa ti tu zapáči, je idea, že aj u nás na Slovensku to raz bude také krásne. NIKDY to u nás také nebude! (Mám na mysli tie pekné veci). Samozrejme, tým nevyjadrujem presvedčenie, že je v Austrálii všetko ako v raji. Nevysvetlím, treba prísť osobne!
4. Prvé kroky a plány:
Zháňame vlastné vhodné ubytovanie a “ak motyka vystrelí”, čoskoro ho aj budeme mať.
Po prvýkrát som bol v City – medzi mrakodrapmi, pri Opere, v prístave. Až dovtedy mi akosi nedochádzalo, že nie som na dovolenke len niekde kúsok tu, kúsok za domom, za rohom. Až potom mi to došlo. Prvú návštevu srdca Sydney som si dovolil vychutnať naplno, bez fotoaparátu, ten zážitok a atmosféra sa jednoducho nedajú zachytiť na fotografii.
Čoskoro nastupujem do školy – angličtina , päť hodín denne. Som zvedavý čo ma čaká. 5. Ubytovanie, strava, ...
Možností na ubytovanie je tu skutočne veľa, ale ak si nový, je trochu ťažšie zohnať lacné a slušné bývanie na dobrom mieste. Keďže mám ostrieľaného kamaráta, predpokladam, pre mňa to nebude problem a dúfam, že už v týchto dňoch dostaneme náš vysnívaný byt. Teraz bývame v 3 izbovom byte s Brazílčankou Amandou, Nemkou Suzi, Čechom Petrom a Adelou. Mne sa miestny štýl bytov veľmi páči a neprekáža mi ani ak sú staršie.
Čo sa týka potravín a stravy, mnohé stojí viac ako u nás. Maslo a syry sú tu také isté ako u nás, tvaroh síce nezoženieš, ale majú tu rôzne druhy pečiva. Nie je problém kúpiť celozrnnú ryžu a múku. Zelenina a ovocie sú drahšie, ale ono sa to nedá všetko prerátavať na naše peniaze.
Mestské pláže sú krásne, nie veľké a čistučké. Najbližšie k nám sú Bondi a Coogee s jemnučkým pieskom a častými vlnami - skutočný raj pre surfovanie. (Ak ma ešte chvíľu budú dráždiť surfisti, tak si naozaj kúpim „prkno”! A oni ma budú dráždiť...). Večerný život tu funguje naplno, ale má svoje pravidlá. Ak je niekto opitý v podniku, a to ani nemusí byť neslušný, ochranka ho vyvedie slušne, ale priamo von. Pomerne veľa miest je tu strážených kamerami a ak sa niekto mladistvý dostane večer do podniku, tak má pravdepodobne falošné doklady.
Ešte je a aj bude toho veľa na písanie. Zatiaľ toľko a keď sa mi opäť podarí niečo vytvoriť, pošlem ďalšie vydanie.
