
O podarenom výlete si môžete prečítať podarený článok od Zuzky. Z tejto akcie som sa rozhodol vracať na západ bicyklom. Bol som viazaný časom, na moje samotárske túlanie som mal necelých dvadsaťštyri hodín. Tu je niekoľko postrehov.
Východné Slovensko je krásne. Bukovskými vrchmi a národným parkom Poloniny som bol za tých pár chvíľ, ktoré som v nich strávil, priam uchvátený. Aj časť Šariša a potom Spiš mi prišli zo sedadla bicykla veľmi malebné a harmonické.
Ľuďom sa tu žije ťažko. Ani sa nečudujem, keď zaplatia za rožok korunu sedemdesiat. Nie je im rozumieť takmer nič. Napriek malému Slovensku je rečová bariéra medzi rodeným Bratislavčanom a rodeným východniarom veľká. Stretol som ľudí jednoduchých, ale veľmi srdečných a ochotných. Neznámy pán mi vycentroval osmičku na kolese za plechovku piva, tetuška mi dovolila umyť sa v miestnych potravinách a pani na záchodoch na popradskej stanici mi dokonca požičala vlastné mydlo, aby som si mohol v malom umývadle umyť prepotené telo doslova od hlavy až po päty.
Ľudia majú svoju predstavu o Bratislave a Bratislavčanoch. Náš zámer zvládnuť šesťapolhodinovú túru na Kremenec a späť do Novej Sedlice za štyri hodiny sa stretol len so súcitným úsmevom a neveriacimi pohľadmi. Vraj by sme museli byť riadne trénovaní. Stihli sme to.
Rómske osady vyzerajú naozaj zle. Také vysmiate deti a veselých ľudí ako v týchto „slumoch“ som však nikde inde na východe nevidel.
Cesty sú pre cyklistov často hazardom zo životom. Nie vždy sa dalo vyhnúť hlavným ťahom a krajnica mala na niektorých miestach šírku veľmi sa blížiacu k nule. Každý, kto si to skúsil na bicykli medzi autami, vie, čo spraví prejazd jedného kamióna popri ňom. Jedinou výstrahou sú na cestách kríže a údaje o usmrtených osobách, čo cyklistovi na pokoji vôbec nepridá.
Sto kilometrov za deň je s plne naloženým bicyklom v letnej páľave tak akurát dosť. Za dvadsaťdva hodín som aj s prespávaním v liahni komárov a slimákov v Ruskej Novej Vsi (rodisku mojich predkov) zvládol stodeväťdesiat kilometrov z Humenného do Popradu a stačilo mi. Terén je značne zvlnený (žiadna dunajská hrádza) a ťažké kapsičky spravia svoje.
Treba to vidieť ešte raz. Aby Slovensko nekončilo Popradom a Vysokými Tatrami.