Radosť prvá. Náhodou som bol pri peniazoch, tak som pozval mojich chlapcov na zmrzlinu. Z pár detí bolo detí osemnásť, kopčekov zmrzliny tridsaťpäť a z mojcih peňazí len spomienka. Odmenou mi bola úprimná radosť týchto detí celých umazaných sladkou zmzlinou. O týždeň na to dvaja súrodenci spontánne priniesli vyšibané peniaze a na zmzlinu pozvali pre zmenu oni. Radosť bola spôsobená darovaním a stála ma peniaze.
Radosť druhá. O týždeň na to je konečne prvý naozaj teplý deň v tomto roku. Prichádzam a už z diaľky vidím veselé oblievanie ako na veľkú noc. Tak sa teda zapájam a čelím presile pätnástich detí, ktorej podlieham a odnáša si to moje tričko. Radosť detí je neporovnateľne väčšia ako týždeň pred tým. Táto ma nič nestála, možno tak jedno mokré tričko.
Stále viac sa pri tých chlapcoch utvrdzujem v presvedčení, že k detskej radosti naozaj stačí veľmi málo. Stačí ak sa dokážem zo svojej pozície "kohosi viac" dostať do pozície "kohosi rovného", stačí sa občas nechať vyoblievať, občas sa bez obáv z nebezpečenstva zapojiť do nejakej bláznoviny či bitky, vymýšľať stále niečo šialené a zábavné, niečo, čo nie je príkazom pedagóga ale hrou kamaráta.
Už sa teším ako ma nabudúce oblejú a ja ich pri tom naučíím novú vec - ak máte na sebe mokré tričko, je pre vaše zdravie dobré, ak si ho vymeníte za suché a mokré tričko dáte sušiť. A to bude radosti .
