Faktom je, že sa dostávam čoraz viac do časového stresu a okrem školy nestíham myslieť už takmer na vôbec nič. Doma sú čoraz častejšie spory o vyhriete a vysedené miestečko pred najobľúbenejším a najzatracovanejším členom našej rodiny - počítačom. A keď tam už človek sedí, prichádza problém otvoriť ten správny adresár s názvom "škola" a nie tie s názvami "hudba" alebo "filmy". Je to obdobie plné vypätých situácií a nálady, ktorá vždy s príchodom so spoločnosti iných ľudí klesá na bod mrazu. Prečo?
Neviem, možno pre to, že sa mi zdá všetko, čo robia ľudia okolo, oveľa zmysluplnejšie ako to, čomu sa práve musím venovať ja. Keď vidím, ako niekto plánuje letné akcie pre deti, alebo opravuje detské ihrisko, keď prídem domov, všetci riešia rodinné "problémy" a ja vôbec neviem, čo sa u nás deje, keď ako jediný somár nosím v hlave tri druhy programátorských zadaní a nedokončenú nefungujúcu bakalársku prácu, tak mi to, čím žijem posledný mesiac, príde úplne zbytočné.
Aj preto chodím niekoľko posledných dní úplne rozhádzaný a najhoršie je, že moju únavu a zlú náladu som začal prenášať na iných. Toto obdobie však má jedno veľké pozitívum.
Ak je človek v situácii, ako ja teraz, okolnosti ho nútia zamyslieť sa nad vecami, ktoré ho v živote reálne posúvajú dopredu, nad vecami, ktoré sú hodné toho, aby sa ničil kvôli škole a pre ktoré sa oplatí žiť. Musím riešiť vnútorné myšlienkové konflikty a môj pohľad na veci všedného dňa, ktoré ľudí okolo privádzajú do vytrženia sa s blížiacim sa dedlajnom mení. Už ma nevzrušujú televízne správy, rubriky typu "ľudia a spoločnosť" (to je ešte slušne nazvané), overené správy z môjho okolia typu "ktoskýmkdeačo". Už ma v podstate nevzrušuje vôbec nič. Viem, že toto všetko má, rovnako ako moje zadania, určitý dedlajn a zaoberať sa vecami, ktoré sú pominuteľné je dobré len pre dočasné uspokojenie ľudskej mysle.
Čas sa nám všetkým kráti. V určitom čase príde dedlajn, ktorý našu myseľ zamestnáva jednosmerne. Zjavne. Ak je človek ochotný otvoriť sa aj pre niečo iné, zamestná sa naša myseľ niečím úžasným a veľmi veľmi hlbokým. A pre toto mám rád dedlajny.
