Šaštín. Miesto mnohých zázrakov. Miesto s "úžasným" dopravným spojením. Preto ale nielen preto sme sa s mojou Zuzkou rozhodli prejsť aspoň časť cesty na historicky prvú púť zaľúbených párov po vlastných. Z pokory pred Niekým, kto riadi naše životy.
Bolo nám tam spolu veľmi dobre. Nechcem rozprávať o čase strávenom (z pohľadu niektorých možno zabitom) prednáškami alebo modlitbou, chcel by som sa s vami podeliť len o zopár vecí, ktoré ma oslovili.
Je ohromujúce, že v dnešnej dobe hlásajúcej "inú" kultúru dokážu mladí, ktorí volajú do svojich vzťahov Boha, zaplniť celú baziliku. Je fantastické, že naša verejnoprávna televízia dokázala z tohto stretnutia priniesť reportáž a ukázať na dve minúty ľudí, ktorí si myslia, že sa dá prežívať vzťahy aj inak, možno "nemoderne".
Možno neviem, o čo prichádzam, keď sa snažím žiť náš vzťah čisto. Po svadbe to ale zistím. Ak by som nečakal do svadby, nikdy by som nemohol zistiť o čo prichádzam.
Netreba sa pýtať Šéfa, či je ona tá pravá. Veď sme slobodní a treba niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutie. Šéf nám dáva slobodu a naše rozhodnutie požehná.
Je fantastické vidieť chalanov, ktorí o druhej v noci v tuhom mraze odprevádzajú svoje milované na miesto ich nocľahu, neprotestujú a hoci sú mimo dohľadu všetkých autorít sami odchádzajú prespať na iné miesto.
Je povzbudzujúce vidieť, že "divných" (rozumej v očiach niektorých spolužiakov alebo kamarátov) párov ako my chodí po našom Slovensku celkom dosť.
Je super vedieť, že jedno dievča, ktoré ešte netuší, či sa niekedy stane mojou ženou, chce dávať pozor na mňa a chrániť ma pred každým pokušením.
Vďaka všetkým za púť zaľúbených dvojíc. Teda vlastne trojíc. Pretože bez Teba, Šéfe, by to nebolo ono.
