Všimol som si zopár vecí, ktoré neboli až tak podstatné ako spokojnosť zúčastnených, na výsledný efekt však mali, podľa mňa, významný vplyv.
Priestory boli pomerne stiesnené - myslel by som teda na to pri zasadacom poriadku - aby rodičia videli od svojho stola na svoju ratolesť pri oficialnej časti programu.
Z toho istého dôvodu by som umiestnil tých, čo mali hlavné slovo, do stredu a nie úplne nakraj za stĺp, kde ich bolo len počuť ale nie vidieť.
Komunikácia s DJ-om bola slabá, alebo žiadna. Dalo by sa to vyriešiť spísaním scenára celej slávnosti a poskytnutím kópie všetkým zúčastneným.
Bolo by dobré informovať ctených rodičov o prítomnosti oficiálneho plateného fotografa. Potom by sa nestalo, že namiesto oficiálnej časti som videl len chlapské zadky.
Hostia sú neschopní a nerozumní. Preto ich treba informovať, kedy a čo majú robiť. Potom by sa nestalo, že pri študentskej hymne stáli len učitelia a na prípitok sme sa postavili len náhodou.
Kultúrny program by sa nemal robiť z povinnosti ale s radosťou. A mal by byť spájaný do jedného celku aspoň osobou moderátora.
No a stužková by nemala pre rodičov končiť začiatkom diskotéky. Je to do veľkej miery aj ich zásluha, že sa niečo také môže organizovať, preto sa patrí "premôcť" a zatancovať si chvíľu aj s nimi. Veď na takú "oldies" hudbu sa to bez nich asi ani nedá.
Aj pri tom najslušnejšom kolektíve by som strážil šatne. Potom nemusia hostia celý čas tŕpnuť, či sa ich zvršok niekomu nezapáči natoľko, že si ho zatúži požičať.
A ešte by som si dal pozor na správanie sa a hlučnosť obsluhujúceho personálu a určite by som nedovolil, aby bol v podniku zapnutý televízor, ktorý celú slávnosť rušil.
Na tejto stužkovej som sa cítil dobre a nechcel by som, aby článok vyznel ako deštruktívna kritika. Sú to len veci, čo ma zaujali a môžu slúžiť budúcim maturantom.
Aby ste si mohli spievať "navždy sa zachová" a vedeli, že na tú vašu budú všetci spomínať len v dobrom.
