
Ten príbeh, príbeh narodenia Ježiša Krista, mi v takmer prázdnej sále aj bez vône cigánskej, vareného vína a magnetofónových nahrávok kolied dokázal spraviť vianočnú náladu, ale takú ozajstnú - odkryl niečo z podstaty týchto sviatkov.
Ani v Betleheme nevoňala cigánska. Ani Mária nepila punč. Dokonca tam nebol hluk ani veľa ľudí. A vôbec to nebola ťažká romantika. A predsa dostal v Betleheme každý človek prvý vianočný darček - ten najväčší.
Keby bola v sále masa tiel, guláš a medovina, ani by sme si to malé dieťa na plátne nevšimli. Boh však prichádza práve do ticha, do ticha maštale, do ticha kina, do ticha môjho srdca. Stačí otvoriť, keď bude pri dverách.
Počkajte, niekto tuším klope ...